Japonsko deň siedmy

Deň začal zvonením troch budíkov o 7:00 aby sme nezmeškali náš krásny Shinkansen Hikari 465 do Kyota. Pobaliť pokukať či sa čosika nezabudlo, znova pozreť a pri odchode ešte naposledy. Veľa zdvorilostí, papáčko a svižným krokom na stanicu. Mierne kufrovanie so smerom na Tokyo railway station prestup z plného do ešte plnšieho metra. Tokyo Railway smer shinkansen prestupisko pečiatka do JR pass a hačať si na kresielka. Miško zistil že sme nejako zle pokotvili tak hupkom na informácie -> redirect 303 od sprievodcu na správny smer chvíľkové čakanie na peróne a už sa hrnieme dnu. Couraga vykopne akýsi japončík z miesta a tak zisťujeme že sedíme za sebou. Neni čas zisťovať kto je kto vlak sa hýbe. Zapínam noise cancelling a vytrvávam s ním s občasnými prestávkami až do Kyota. Výhľad na Fuji má sfotený Courage ja som to nejako prepásol sediac medzi dvomi japončíkmi pracujúcimi aj vo vlaku. Po dva a pol hodine vystupujeme v Kyote. Opäť haluzenie so smerom a hľadáme hotel. Zas problémy s Wifi na mobile kôli slabej anténe tak vyťahujem jápad a konečne nachádzam hotelík. Márna radosť Miško už ho stihol objaviť skorej tak sa už len donavigovávame a zisťujeme že check in až o 14:00 reku dobre zložíme vaky a sypeme k nejakej lokálnej táckarni. Dlábnem ryžu a nejaké mäso a móžme ísť späť na hotel. Registrácia v poriadku vyplatené hýbeme sa na izbu. Courage je happy že má konečne normálnu posteľ, a objavil že ako prezliekací šat tu je domáce kimono. Holt 4* hotel za dobrý peňáz z booking.com chvíľková siesta a vyrážame na krátky prieskum. Dávame prechádku imperial palácovým parkom a prechádzame uličkami smerom k vytypovanému kafé (Cafe Bibliotic Hello!) zasmažím risotto a kapučíno dopisujem denníček a asi pojdeme na kute keďže zajtra chceme dať tour de Kyoto. Btw. Totok mesto sa mi páči omnoho viac ako Tokyo. Asi kôli vačšiemu kľudu napriek jeho veľkosti.

Japonsko deň šiesty

Gundam mission.
Naše každodenné predsavzatie o skorom vstávaní sme skoro splnili. Sekli sme sa asi o dve hodiny. Chceli sme vidieť Imperiálny palác, ale na mieste sme zistili že počas sviatku je zavretý. Spravili sme zopár fotečiek zavretej brány a dali aspoň masívnu prechádzku okolo Chioda parku kde behalo dokolečka asi milión ľudí (aaaaaaargh!!!! Jag by som si s nimi dal kolečko :-/ ) potom sme zbadali odbočku k hale Budokan a science múzeu. Pri Budokane bol zasek dav kôli nejakej lokálnej (rozumej japonskej) ultra populárnej rockovej kapele "A man on the mission" o ktorej som samozrejme nikdy nič nepočul :-) ale aj cheloško ktorého sme sa na to pýtali bol nadšený takže sú zrejme počúvateľní.

Science múzeum (600¥) je skôr edukačná záležitosť ako múzeum, ale páčilo sa. Kopu vychytávok by mohli naše múzeá okopírovať. Každé poschodie (dohromady ich boľo päť) malo inú tému - mechanika, optika, biológia, energia, atď. Strávili sme tam asi dve hoďky a potom šup ho smerom ku Gundamovi v Daibe. Najprv mierne kufrovanie ma Shimbashi station lebo sme netušili ako pokračovať ďalej, ale nakoniec nám jedna staršia pani poradila že treba ísť von a hodiť oko na schody oproti kde trónila značka U (monorail vláčik) ktorá naozaj v metre nebola anikde ani šípka smerom k nej. Monorail je asi najdrahší spôsob prepravy v Tokyu, ale do Daiby sa ináč hromadne nedá dostať. Prechádzáe cez Rainbow bridge a ocitáme sa v masívnom nákupnom a relaxačnom centre Tokya s mega výhľadom na všetky tie veže mosty a budovy plus trocha zálivu k tomu. Pýtame sa dievok na Gundama a mal by stáť pred nákupným centrom Diver Tokyo. Kráčame asi 5 minút, Gundam na dohľad, pod ním nejaký boyband koncertuje o 106 a dav fanúšikov freneticky máva do taktu. Fotíme spredu zozadu a máme ešte jeden plán ísť do kina, ideálne na Iron Man 3. Bohužiaľ free wifi sú nám neni naklonené tak sa poberáme do Shinjuku kde by mala by celkom kopa kín. Zastavujeme v Ginze a skúšame nájsť Jirovu sushi reštauráciu avšak nie sme úspešní :-/ po pol hodine krúženia okolo v snahe nájsť vchod to vzdávame a presúvame sa do Shinjuku niečo natlačiť a skúsiť násť info o kinách, po pochybných ponukách v zadnejších uličkách radšej kotvíme v Burger Kingu. Lístok do kina v multiplexe stojí bratku 2000¥ čo je troška prehnanejšie ako sme očakávali takže kino zavrhujeme a sypeme na Suidobashi do hotela. Nakopávam wifi (na x-tý pokus) a uploadujem všetky fotky a texty nazberané v gadgetoch. Na zajtra máme tiket na Shinkansen smerom do Kyota tak uvidíme č z toho strojvodca vyžmýka :-)

Powering off

Japonsko deň piaty

Dnešný deň ideme hodiť oko do Iwamy. Mlo by tu byť prvé aikido dojo a dokonca by sa v ňom malo ešte cvičiť. Courage ako správny vlakový odborník vyberá trasu a momentálne sedíme vo vláčiku oproti zopár hráčom univerzitného futbalovému klubu Tokyo Gakugei. Testujem nové noise cancelling sluchátka a som veľmi nadšený ich schopnosťou odfiltrovať skoro všetok hluk naokolo :-) Po asi dvoch hodinách dorážame do Iwamy kde je božský kľud vidieka. A Ó Senseova socha hneď vedľa stanice takže hneď vieme že sme správne. Séria fotiek pri buste a kontrola pozície shriny a vyrážame. Cestou sú postavené stĺpiky s fotkou a textom. Predpokladáme nejaké fakty zo života. Dorážame k shrine so sochou a hneď vedľa vidíme aj Aikido školu. Ďalšia séria fotiek plus prišla nejaká japonská trojčlenná rodina hodiť oko a vzdať pocty. Objavujeme parčík vedľa a s ním aj Iwama Aikido dojo originál štýl aj s jedným Uchideshi ktorého meno si nanešťastie nepamatám ale vraj už tam fičí zopár správnych mesiacov. Tri tréningy denne. Ohmatali sme si aj lokálne tatami a je to tvrdé ako fras (ryžové listy). Máme nafotené aj O Senseiove knižky a veci čo zostali. Dojo vedie Saito sensei a škola vedľa je jeho syna. Pýtam sa na nejaké jedlo naokolo a cheloš hovorí že sushi čo by mala mať Saitova dcéra :-) tak reku sushi je fajn a ideme na to akorát s čistými japoncami neviem ani porádne ahoj povedať tak sme cheloša poprosili že či za nás neprehodí zopár zdvorilostí. Samotné papanie bol tiež celkom zážitok keďže niektoré chobotničky som ešte netlačil :-) Courage bol nejaký nesvoj že či to bude OK ale zatiaľ sa zdá že sme v poriadku a tak to aj zostane. Vyrážame vlakom naspák a skúšame ako veľmi si vedľa nás nebudú sadať, ale keď došlo miesto tak sa nejako ukludnili a hačali si aj k nám. Po výstupe v Tokyu chceme ísť do lokálneho parku, ale zbadáme tabuľu Národné muzeum a to mení naše plány. Krátke intermenzo s green tea a melónovou zmrzlinou a o 600¥ ľahší kráčame dnu a hádžeme oko na mečíky, tanieriky, vázičky a pergameny z dávnych časov. Fotíme kde sa dá, len občas je pri exponáte nakreslené nefotiť tak to rešpektujeme. Po východe dávame prechádzku k hotelu a kupujem pevo plus penu na holenie aby som krásny a nádherný a ešte v nejakom obchodíku nafasujem bento box s kuraťom a ryžou ( omnomnom). Večer zakončený sledovaním Biohazard IV v japončine čím Courage zase postúpil minimálne o dva levely v Otaku hierarchii

Powering off

Japonsko deň štvrtý

Dnešný plán bol vcelku jednoduchý, zhliadnuť pobrežie, najväčšieho budhu v japonsku a celkovo pochodiť Kamakuru. Quest začal prvým použitím JR pasu kde si človek pripadá ako najvačší pán až pokiaľ nezažije vlakovú tlačenicu počas Golden weeku. Kamakura je vraj veľmi obľúbená destinácia a keďže sú 4 dni voľna tak bolo zadžgané ako v autobuse v mlynskej doline. A samozrejme pristupovali ďalší. Všetci sa samozrejme rozhodli vystúpiť v Kamakure. Pokračujeme s prúdom ľudí smerom k pobrežiu. Robím panoramatické fotóze zbierame mušličky na pláži a poberáme sa ďalej v queste nájsť najväčšieho budhu v japonsku. Medzitým zastavujeme v rôznych shrinoch a križujeme nejakú lokálnu električku ktorá je pravdepodobne veľmi populárna lebo ju všetci fotia. Ukradneme jej dušu niekoľkokrát a dupeme ďalej do kopca. Zbadám automat s pivom tak reku vyskúšam zas nejaké nové. Pribieha teta a zasúva svoje ID do automatu lebo ináč pevo nebude. Dostávam celkom slušný citrónový radler, oskar pridáva ďalší. Opäť prichádzame k pobrežiu, pokukáme okolie a sypeme podľa inštrukcí tety naspak k budhovi. Dav ľudí sa zvacšuje ale stále máme dobrý výhľad :-) budha access stojí 200¥. 12 ton kovu si sedí spokojne uprostred záhrady a ľudia naokolo sú mu ukradnutý. Zisťujeme že je to vlastne mecha budha lebo vzadu ma hranaté výfuky len je akorát 800 rokov vypnutý. Pred vstupom sme ešte zhliadli odbočku k chrámu Kannon tak znova šupujeme do kopca. Cestou kupujeme "peace flute" štandardnú flutičku akorát z bambusu. Budeme môcť ľuďom vo vlaku pekne liezť na nervy. Chrám Kannon vyzerá veľmi na parádu a jetu najsamlepšejší výhľad na Kamakuru. Odchádzame naplnení osvietením a chceme skúsiť running sushi. Nachádzame reštiku ale plná a po x minútach čakania sa ideme opäť tlačiť do vlaku smerom do stredu Tokya. Suidobashi nás víta so známym zvukom "Phew - Phew" na semaforoch. Rozhodnutie padá na pizzu lebo sa nám už nikde nechce ísť. Chalaň nám lámanou angličtinou vysvetľuje akúže to vlastne majú pizzu. Skúšam prosciutto Courage nakladá štyri syry. Pizza je úplne mega aj na talianske štandardy, chalani evidentne spravili veľa koláčových grafov na tému chuť talianskej pizze a cesto a jeho miesenie.

Dopísané vo vlaku cestou do Iwamy, kde by sa malo nachádzat prvé Aikido dojo

Japonsko deň tretí

Dnešný deň sme začali v mekáči keďže strava v hoteli sa mi zdá trocha drahá. V pláne dňa bola historická štvrť Asakusa a potom Tokyjské klasiky Ginza, Tokyo tower (postavená skôr ako SkyTree a tým pádom nižšia) Shibuya, Harajuku a Shinjuku.

Zakúpili sme denný Tokyo metro lístok za 1538¥ per osoba poďho skúmať veci v Asakuse veď cestu už poznáme od včera nie? Jasné že nie. Po vystúpení z metra sme sa pobrali presne opačným smerom ako včera a presvedčovali jeden druhého že šag tu to už je. Nič nebolo. Po hodení oka na OpenMaps a napravení smeru sme rozkufrovali a našli pekný obchod s domácimi modlitebňami. Akorát tie ceny. Asakusa sa mi zazdala akási plnšia ako včera o jedenástej večer. Miliarda ľudí naokolo spôsobená Golden weekom v Japonsku a všetci sa rozhodli že Asakusa je fajn miesto na nákupy a návštevu. Parádne kimono som si našiel, ale ešte stále rozmýšľam či si také kúpim. Spravili sme si veštbu za 100¥ tak uvidíme čo nás čaká :-) cestou späť sme stretli skupinu nejakých cheloškov a dievčičku čo sa s nami chceli vyfotiť tak reku že hej tvrdili že vedia kde je slovensko ( veľmo som im neveril ) ale ďalej nám nejaký reklamný šuhaj tiež tvrdil že vie kde je SK a keďže bol v Chorvátsku a Bosne Hercegovine tak som mu to aj uveril.

Mierne komplexná cesta metrom smer Ginza. Vystúpime a kukám naokolo že čo je tu zaujímavé pre geeka. Skoro nič až na masívne veľký Apple store s Free WiFi :-) Rýchly upload čo najviac fotiek obzretie sa naokolo ( naozaj ma netrápili obchody s voňavkami a okuliarmi) a nasadzujeme kurz Tokyo Tower. Vežička je to pekná, akorát zase je tam miliarda ľudí v rade na lístky. Kašleme na to a ideme von. Čaká nás WTF moment of the day v podobe október festu na japonskú nôtu. Pevo, párky, nemecké ľudovky a lavice z Agátov included (originál štýl) tak som hodil jedno kvasinkové. Japončík za pípou sa celkom snažil ale úplne najlepšie ho nevyškolili, pivo však bolo veľmi fajn. akorát tie japonečky v bavorských krojoch by mali podstúpiť plastiku na zväcšenie poprsia :-)

Shibuya bolo opäť obchodné miesto s miliardou ľudí a najznámejšou križovatkou, káva v Starbucks nebola veľmi dobrá (také kakavko) ale aspoň sme hodili oko na križovatku zvrchu.
Krátka okružná cesta neodhalila nič zaujímavého okrem spústy predražených obchodov a tak sme sa pobrali do Harajuku

Harajuku má byť tým vysneným miestom každého správneho Otaku, ale keď sme to obišli dookola žiadne skvelé cosplay sme nevideli. Predpokladáme že sme boli na správnom mieste ale v nesprávnom čase ( asi boli v táckarni na obed alebo čo)

Nasadáme do metra a poberáme sa do Shinjuku. Skyscraper district a electric stores. Zapadáme do prvého obrovského obchodu a poučený Akihabarou presne lokalizujeme miesto kam chceme ísť. Headphones, keďže som už včera básnil o noise cancelation sluchátkach. Na štvrtom poschodí vstupujeme do raja audiofilov. Všade samé sluchátka pripravené na počúvanie. muzika vlastná alebo lokálna. Prepočúval som si najprv také tie podľa recenzií vybrané na normálne počúvanie. beyer dynamics 770 zneli veľmi pekne a určite sa k nim vrátim tak isto aj všelijaké toe senny, pioneery, sony, akg a ostatné značky ktoré som doteraz ani nevidel nieto ešte počul. Potom som sa šiel bližšie pozrieť na noise cancel sluchátka. Začal som s Bose quietcomfort q15-s a postupoval všetkými ostanými (pioneer, harman, B&W, sony atď.) Bose nastavilo latku veľmi vysoko a tak som ich zobral. Ono totiž keď som si ich nasadil na uši a zapol ich tak zrazu zostalo skoro úplné ticho a to v tom obchode bol celkom pekný huriavk. Zastavili sme sa ešte v TV oddelení kde bola sakra veľká 4K TV od Sony. To je budúcnosť a nie nejaké 3D.

Cesta domov a prvý regulérny pokus najesť sa v lokálnej reštike. Výber podľa obrázku. Chutilo velice dobre a zajtra ideme džgať znova :-)

Powering down

Japonsko deň druhý

Po fajnovom vyspaní sa nasledovali prvé raňajky v lokálnej hotelovej reštike. 1100¥ (cca 10€) all you can eat bufet. Naokolo kopa rozospatých japoncov a do toho dvaja západní diabli. Z toho jeden ks (ja) je mierne gramblavý v jedení paličkami. Otestovali sme lokálnu miso polievku, lososa (nevykosteného) a nejaký fish cake smažená mixovaná ryba voľajaká. Zajtra otestujem halušky.

Dnešný plán bol získať za každú cenu travel adaptér aby sme mohli konečne podobíjať gadgety. Čiže smer Akihabara electric stores. Najsampv sme pobehali nejaký jeden 5 poschodový vec kde nám ujo na treťom poschodí povedal že smola ništ nebude a niekde oproti snáď mať budú. Tak som si kúpil aspoň gorila pod pre fotoaparát za zhruba 15€. Potom sme nabehli na blšák (vlhký to sen pre každého elektrotechnika a domáceho kutila) našli sme síce adaptér ale písali na ňom že nepoužívať v japonsku tak sme to nezobrali. Na koniec nás vyšla koncovka na 200¥. Šup ho ďalších obchodíkov, obchodov, comic storov kúpiť sluchátka na dramáč pre Maťa Šimurkovie

Nasleduje ďalší quest Tokyo SkyTree Tower. Celková výška 634m, vyhliadková výška 350m, vstupné 2000¥ per osoba, čakacia doba 4 hodiny. Čakanie začína prevzatím čakacieho lístka na radu kde sa kupujú lístky čas na lístku hovorí 17:00 - 17:30 (prevzaté o 15:00 Tokyo local time), flákame sa hodinu po celom prízemí Tokyo SkyTree a potom na BigMac v Mekáči plus cappucino ( celkom slušné), staviame sa do rady na kúpu lístkov ktorá je dlhšia ako akákoľvek rada v mojom živote a začíname čakať. Uprostred rady si obaja s Couragom spomenieme že máme so sebou švajčiarske nože s celkom dlhou čepeľou. Po zhliadnutí security procesu sa rozhodnem strčiť svoj do vaku a dúfať že si nikto nič nevšimne. Sekuriťák mi veľmi zdvorilo nazrie do vaku a minimálne dvakrát sa ospravedlní že sa vôbec opovážil ma zastaviť. Po hodine aj štvrť konečne nasleduje cesta turbovýťahom (rýchlosť výstupu asi 60 sekúnd). Stíhame asi najkrajší čas z celého dňa ( okrem východu slnka) fotíme o 106 a beháme dookola. Zídeme dole a ideme hodiť oko na večernú Asakusu (historická štvrť) väcšina obchodov zavretá ale v nočnom osvetlení to vyzerá fajn. Cesta metrom smerom k hotelu. Niekoľko ciest výťahom aby som mal konečne internet na izbe a považujeme deň za úspešný

Japonsko deň prvý cestovateľsko objavný

Cesta dvojčlennej výpravy v zložení ja & courage začínala pokusom neprespať poslednú noc a tým započať prípravu na časový posun. Courage zaspal asi okolo jednej a ja som síce vydržal ale o to ľahšie odpadol v aute cestou na letisko. Trasa bola naplánovaná z Letiska Ferenca Liszta (Budapešť) do Zurrichu a následne do Tokia (Narita). Prvý zvoz smerom do BUD obstaral marián ktorému veľmi pekne ďakujem. V Budapešti som kopol prvé capuccino

a už sme stáli v rade na check-in. Poznávacím znameím bolo veľa ázijských dôchodcov v rade. Security check sa obišiel bez problémov ( na tomto mieste možno neskôr pribudne dlhé nadávanie na to ako mi zahodili lethermana :-) ) free wifi -> prvé foto do japonského fotostreamu usalašenie sa pri exite (veľa miesta pre nohy) a skok do Zurrichu.

V Zurrichu prvý WTF moment. Vo vláčiku sa pomedzi hlásenia v štýle Black Mesa Facility ozýva mučanie kráv, jódlovanie a švajčiarske dychovky. Po podzemnom presune šup do tranzitu skontrolovať ceny v duty free obchodoch ( vyššie ako v BUD), odpísať na správy a nasadnút do A340 na hlavnú časť cesty smer Narita. Plán spať v lietadle nevychádza kôli okolitému hluku a sedieť 12 hodín tiež nie je žiadna zábava. Letušky fičia na plný úväzok a nosia všetky tie fajn papanice. Jedálenským highlightom dňa sa stáva zmrzlina Movenpick :-)

Výstup v Narite o zhruba ôsmej lokálneho tokyjského času. Mierny stres pri vyzdvihovaní batožiny keďže couragovi vypadáva vak ako poslednému možno kôli Halamčákovej klobáse umne zabalenej do ruksaku. Motanie sa po letisku v snahe nájsť stánok Japanese RailWays. Korunované úspechom nasmerovaný na JR linku, kúpa prvého zeleného čaju z automatu (automaty tu majú asi na všetko), mierne si počkáme na milionté vyčistenie vagóna a sadneme do asi najčistejšieho vlaku. WTF moment dňa č.2, živý "robot" v ženskom prvedení predáva ceci s vozíkom. Po 60 minútach v Narita exprese vystupujeme na Tokyo station v centre mesta mierne blúdenie, nakopávame open maps a keďže máme čas do tretej poobede tak sa vydávame pešo smer hotel. Za Couragom sa ozýva "kawaaaaai" od lokálnych čajočiek :-) dorážame do hotela skladáme batožinu a vyrážame na prieskum. Na môj popud končíme v japonskom mekáči a dávame Big Mac menu návrat do hotela a zalomenie do ôsmej večer. Vyrážame smer okružná prechádzka a snaha nájsť Akihabara electric city je úspešná návrat naspák na hotel do offline módu

Japonské potulky 2013

Zberám sa do Ázijských luhov a hájov a dúfam že budem mať dostatok času na spisovanie nejakého denníčka, aby som si mohol neskôr spomenúť na čím viac detailov.

Zajtra ešte posledné dovybavovanie v práci a potom už len frenetické balenie a pokus zostať celú noc hore v snahe zúčtovať s časovým posunom. Fotografické vybavenie bude pozostávať z jedného ks. analógového fotoaparátu olympus ( nehávam ďakuvať Wencovi) s pevným objektívom 50mm 1,8 svetelnosťou. Zatiaľ mám pripravené 3 farebné kodak filmy a predpokladám že ďalšie zoženiem v japonsku.

Spať treba a hneď. ďalšie myšlienky až zajtra

F. Over & out

Nová grafika a nové chladiče v The Machine

Po temer troch rokoch si grafika Nvidia 8800GTX od MSI povedala že dosť bolo zobrazovania a započala sama od seba vytvárať všakovaké pekné obrázky ktoré som samozrejme nechcel akceptovať. nasledovala výmena za dočasnú 7300GS a reklamácia.

Krátka odbočka: nikdy nepoužívajte low end grafické karty 2 dni pred vydaním Starcraft 2 :-) Pokazíte si herný zážitok a ani World of Warcraft nevyzerá dvakrát vábivo na Low details.

Vďaka trojročnej záruke som ju vyreklamoval (bez zbytočných otázok) a dostal ako náhradu GTS250 s 1GB RAM čo ma vcelku potešilo (týmto ďakujem reklamačným technikom v Ageme). Pri bližšom preskúmaní grafiky som zostal prekvapený, či to myslia s tým chladičom vážne.

mysleli. a preto hučal ako sviňa pri sebemenšom zaťažení a to celkom neznesiteľne. Pamäte samozrejme nemali žiaden heatsink takže životnosť karty nebola odhadovaná na dlhší čas.

po prvom večere a pokusnom hraní (aby sme zistili či všetko ide na max detailoch a max rozlíšení monitora) padlo rozhodnutie vymeniť s "okamžitú platnosťú" chladič na grafike a v súvislosti s tým aj na procesore. Po zúrivom klikaní na internetoch a zavrhnutí pasívneho chladenia (masívne neodporúčané pre GTS250) som si vybral pre grafiku chladič Arctic Cooling Accelero Twin Turbo PRO a pre procesor (Intel Core 2 Quad, LGA775 pätica) Noctua NH-U12P SE2. Otázkou zostávalo odkiaľ ich zohnať čo najrýchlejšie za rozumný peniaz. Všetci na weboch tvrdili ze majú skladom do 24 hodín čo fakticky znamenalo že musia objednávať u tretej strany. to sa mi nepáčilo. Našťastie sa mi podarilo odkliknúť z Noctua oficiálnej stránky na www.tichepc.sk ako oficiálny ditribútor pre SK. Prekvapivo som našiel všetko skladom a dokonca aj chladič pre grafiku. vyklikal som objednávku vo štvrtok v noci a do poznámky pripísal či je to možné doručiť v piatok prípadne v sobotu. Prekvapivo sa ozvali a bolo mi oznámené že sa dá doručiť v sobotu akorát to bude drahšie o 3 eurá. reku neni problém. a tak mi v sobotu zavolali z UPS že mi prinesú dobierku.

takže rozbaliť očistiť grafiku od bordelu a starého chladiča

namontovať heatsinky

pricapiť chladič

namontovať Noctuu na dosku a potom všetko finálne do bedne a odskúšať

Výsledok stojí za to. najhlučnejším komponentom sa stala DVD napaľovačka. Teploty nespresiahli pri podrvievaní Battlefield Bad Company 2 pri procesore 50 stupňov a pri grafike 55 stupňov. Zatiaľ spokojnosť.

Dawn of War 2

Testujem este jeden soft na blogovanie z iPhone. Mal by vediet aj prilohy

Testing from iPhone

Ako vzdy testujeme nove postupy zamorovania digitalneho priestoru. Tentokrat z iPhonu a bez diakritiky. Makcene a dlzne by tu trvalo dlho pisat. Samozrejme treba otestovat aj najnovsiu zabavku japonske emoji . Ako ho zobrazit v prehliadaci mam na twittri. Kto je sikovny najde si script pre greasemonkey aj sam .

Mobile Blogging from here.



[Posted with iBlogger from my iPhone]

Ha nový box napravo twitter

Pridal som box napravo twitrovací, že čo ako teda robím keď už sem nejako nepíšem.

Mac Book Air porovnanie veľkostí

Masác gulatý obyčajný

Cvrček @ MacBook Pro

Integer error

Corvette

Nejako sa nam tu premnozili

Albatros biely obyčajný

Ináč zvaný L-39

ostatné foto ako vždy na picasaweb.google.com

Fly Baby Fly!

Zoltán Veres akorát dofičal na letecký deň v NR :-)

The Professionals