štvrtok, mája 02, 2013

Japonsko deň prvý cestovateľsko objavný

Cesta dvojčlennej výpravy v zložení ja & courage začínala pokusom neprespať poslednú noc a tým započať prípravu na časový posun. Courage zaspal asi okolo jednej a ja som síce vydržal ale o to ľahšie odpadol v aute cestou na letisko. Trasa bola naplánovaná z Letiska Ferenca Liszta (Budapešť) do Zurrichu a následne do Tokia (Narita). Prvý zvoz smerom do BUD obstaral marián ktorému veľmi pekne ďakujem. V Budapešti som kopol prvé capuccino

a už sme stáli v rade na check-in. Poznávacím znameím bolo veľa ázijských dôchodcov v rade. Security check sa obišiel bez problémov ( na tomto mieste možno neskôr pribudne dlhé nadávanie na to ako mi zahodili lethermana :-) ) free wifi -> prvé foto do japonského fotostreamu usalašenie sa pri exite (veľa miesta pre nohy) a skok do Zurrichu.

V Zurrichu prvý WTF moment. Vo vláčiku sa pomedzi hlásenia v štýle Black Mesa Facility ozýva mučanie kráv, jódlovanie a švajčiarske dychovky. Po podzemnom presune šup do tranzitu skontrolovať ceny v duty free obchodoch ( vyššie ako v BUD), odpísať na správy a nasadnút do A340 na hlavnú časť cesty smer Narita. Plán spať v lietadle nevychádza kôli okolitému hluku a sedieť 12 hodín tiež nie je žiadna zábava. Letušky fičia na plný úväzok a nosia všetky tie fajn papanice. Jedálenským highlightom dňa sa stáva zmrzlina Movenpick :-)

Výstup v Narite o zhruba ôsmej lokálneho tokyjského času. Mierny stres pri vyzdvihovaní batožiny keďže couragovi vypadáva vak ako poslednému možno kôli Halamčákovej klobáse umne zabalenej do ruksaku. Motanie sa po letisku v snahe nájsť stánok Japanese RailWays. Korunované úspechom nasmerovaný na JR linku, kúpa prvého zeleného čaju z automatu (automaty tu majú asi na všetko), mierne si počkáme na milionté vyčistenie vagóna a sadneme do asi najčistejšieho vlaku. WTF moment dňa č.2, živý "robot" v ženskom prvedení predáva ceci s vozíkom. Po 60 minútach v Narita exprese vystupujeme na Tokyo station v centre mesta mierne blúdenie, nakopávame open maps a keďže máme čas do tretej poobede tak sa vydávame pešo smer hotel. Za Couragom sa ozýva "kawaaaaai" od lokálnych čajočiek :-) dorážame do hotela skladáme batožinu a vyrážame na prieskum. Na môj popud končíme v japonskom mekáči a dávame Big Mac menu návrat do hotela a zalomenie do ôsmej večer. Vyrážame smer okružná prechádzka a snaha nájsť Akihabara electric city je úspešná návrat naspák na hotel do offline módu

Žiadne komentáre: