Japonsko deň siedmy

Deň začal zvonením troch budíkov o 7:00 aby sme nezmeškali náš krásny Shinkansen Hikari 465 do Kyota. Pobaliť pokukať či sa čosika nezabudlo, znova pozreť a pri odchode ešte naposledy. Veľa zdvorilostí, papáčko a svižným krokom na stanicu. Mierne kufrovanie so smerom na Tokyo railway station prestup z plného do ešte plnšieho metra. Tokyo Railway smer shinkansen prestupisko pečiatka do JR pass a hačať si na kresielka. Miško zistil že sme nejako zle pokotvili tak hupkom na informácie -> redirect 303 od sprievodcu na správny smer chvíľkové čakanie na peróne a už sa hrnieme dnu. Couraga vykopne akýsi japončík z miesta a tak zisťujeme že sedíme za sebou. Neni čas zisťovať kto je kto vlak sa hýbe. Zapínam noise cancelling a vytrvávam s ním s občasnými prestávkami až do Kyota. Výhľad na Fuji má sfotený Courage ja som to nejako prepásol sediac medzi dvomi japončíkmi pracujúcimi aj vo vlaku. Po dva a pol hodine vystupujeme v Kyote. Opäť haluzenie so smerom a hľadáme hotel. Zas problémy s Wifi na mobile kôli slabej anténe tak vyťahujem jápad a konečne nachádzam hotelík. Márna radosť Miško už ho stihol objaviť skorej tak sa už len donavigovávame a zisťujeme že check in až o 14:00 reku dobre zložíme vaky a sypeme k nejakej lokálnej táckarni. Dlábnem ryžu a nejaké mäso a móžme ísť späť na hotel. Registrácia v poriadku vyplatené hýbeme sa na izbu. Courage je happy že má konečne normálnu posteľ, a objavil že ako prezliekací šat tu je domáce kimono. Holt 4* hotel za dobrý peňáz z booking.com chvíľková siesta a vyrážame na krátky prieskum. Dávame prechádku imperial palácovým parkom a prechádzame uličkami smerom k vytypovanému kafé (Cafe Bibliotic Hello!) zasmažím risotto a kapučíno dopisujem denníček a asi pojdeme na kute keďže zajtra chceme dať tour de Kyoto. Btw. Totok mesto sa mi páči omnoho viac ako Tokyo. Asi kôli vačšiemu kľudu napriek jeho veľkosti.