Dnešný deň ideme hodiť oko do Iwamy. Mlo by tu byť prvé aikido dojo a dokonca by sa v ňom malo ešte cvičiť. Courage ako správny vlakový odborník vyberá trasu a momentálne sedíme vo vláčiku oproti zopár hráčom univerzitného futbalovému klubu Tokyo Gakugei. Testujem nové noise cancelling sluchátka a som veľmi nadšený ich schopnosťou odfiltrovať skoro všetok hluk naokolo :-) Po asi dvoch hodinách dorážame do Iwamy kde je božský kľud vidieka. A Ó Senseova socha hneď vedľa stanice takže hneď vieme že sme správne. Séria fotiek pri buste a kontrola pozície shriny a vyrážame. Cestou sú postavené stĺpiky s fotkou a textom. Predpokladáme nejaké fakty zo života. Dorážame k shrine so sochou a hneď vedľa vidíme aj Aikido školu. Ďalšia séria fotiek plus prišla nejaká japonská trojčlenná rodina hodiť oko a vzdať pocty. Objavujeme parčík vedľa a s ním aj Iwama Aikido dojo originál štýl aj s jedným Uchideshi ktorého meno si nanešťastie nepamatám ale vraj už tam fičí zopár správnych mesiacov. Tri tréningy denne. Ohmatali sme si aj lokálne tatami a je to tvrdé ako fras (ryžové listy). Máme nafotené aj O Senseiove knižky a veci čo zostali. Dojo vedie Saito sensei a škola vedľa je jeho syna. Pýtam sa na nejaké jedlo naokolo a cheloš hovorí že sushi čo by mala mať Saitova dcéra :-) tak reku sushi je fajn a ideme na to akorát s čistými japoncami neviem ani porádne ahoj povedať tak sme cheloša poprosili že či za nás neprehodí zopár zdvorilostí. Samotné papanie bol tiež celkom zážitok keďže niektoré chobotničky som ešte netlačil :-) Courage bol nejaký nesvoj že či to bude OK ale zatiaľ sa zdá že sme v poriadku a tak to aj zostane. Vyrážame vlakom naspák a skúšame ako veľmi si vedľa nás nebudú sadať, ale keď došlo miesto tak sa nejako ukludnili a hačali si aj k nám. Po výstupe v Tokyu chceme ísť do lokálneho parku, ale zbadáme tabuľu Národné muzeum a to mení naše plány. Krátke intermenzo s green tea a melónovou zmrzlinou a o 600¥ ľahší kráčame dnu a hádžeme oko na mečíky, tanieriky, vázičky a pergameny z dávnych časov. Fotíme kde sa dá, len občas je pri exponáte nakreslené nefotiť tak to rešpektujeme. Po východe dávame prechádzku k hotelu a kupujem pevo plus penu na holenie aby som krásny a nádherný a ešte v nejakom obchodíku nafasujem bento box s kuraťom a ryžou ( omnomnom). Večer zakončený sledovaním Biohazard IV v japončine čím Courage zase postúpil minimálne o dva levely v Otaku hierarchii
Powering off
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára