Ale nepredbiehajme.
Vyrazili sme okolo desiatej smerom k metro stanici a like a boss si kúpili lístok v automate bez prepnutia do angličtiny :-) dve stanice, vystupujeme na Kyoto station. Nabiehame do JR** a otŕčame naše klobásou navoňané JR pasy dievčine že steme lístky do Hiroshimy. Dievčina že teda nedbá a budeme prestupovať v Shin-Osake a potom hop do Hiroshimy. Lístky kúpene akorát sme dostali PMH* turbo 8000 a že sa napapáme na stanici. Nastalo niekoľko zistení. Kyoto station je kurwa veľká stanica (a pod ňou obchodné centrum zhruba vo veľkosti Nitrianskych Mlynov), ideme pozret opičky na kraj Kyota lebo tam ide JR vlak kerý máme vďaka pasom zadara a ešte že si dáme sendvič od Subway. Ten sendvič sme si nakoniec aj dali, ale teraz nás značenie doviedlo k lokálnej smažiarni takých asi päťcentimetrových gulí ktoré vyzerali velice fajn a týpek ich robil velice šikovne takými dvomi špičkami tak reku dám si 16 lebo somhladný, Courage naložil 8 a chcel som započať toto prvé jedlo dňa. Ale ejhľa papanica bola vrelá jag sviňa takže nastalo zopár zábavných okamihov s paličkami a presúvaním gulí dokola. Dievčička si ináč myslela že tých 16 gulí je pre nás oboch a dala mi na to aj druhé paličky :-) a samozrejme sme zistili že gule boli plnené kúskami chobitnice, ale nebolo to zlé len také gumovejšie. Asi neboli na stáži u Jira a jeho sushi reštiky kde by ich naučil chobotničky masíruvať aby neboli gumové :-) Spokojne napapaný sa hýbeme smerom na perón aby sme nasadli do vláčika smerom k monkey záhrade. Začína masívne pršať a vláčik sa pohýňa. Dnes len zopár zastávok tak len kukám do mobilu ako skoro všetcia naokolo. Vystupujeme a dážď dosahuje dnešné maximum. Courage zisťuje že pláštenka nestačí a zastavujeme pri prvom obchode s dáždnikmi. Vychádza rehotajúc sa na plnú hubu, lebo v snahe nadviazať konverzáciu zadelil predavačke mokrý ako myš prvé slovo na ktoré si spomenul "Ame"*** a otrčil jej dáždnik ktorý si vybral, na čo sa vraj predavačka tiež rozosmiala :-) poberáme sa ďalej a dochádzame k rieke s nejakým veľmi známym mostom a velice atmosferickými horami v mrakoch. Prechádzame mostíkom a rozhodujeme sa medzi "great view" a opičkami. Skúšame cestu okolo rieky prechádzame celkom ďalako že aj lokálny japonci po nás kukajú, otáčame a nabiehame k opičkám. Tete dáme 500¥ a začíname šlapať do kopčeka, ktorý sa razom mení na schody jak do nepálskeho chrámu niekde v himalájach. Prechádza štvrť hodina a po opičkách ani chýru ani slychu. Nečudo veď prší, turistov tu je tiež minimálne. Vyšlapávame hore náučným chodníkom na plošinu a opičiek je zrazu naokolo celkom veľká kopa. Majú tu takú miestnosť tak sa schovávame pred dažďom a robíme prvé foto opičiek, skoro prichádzam o telefón ale našťastie držím pevnejšie. Courage vychádza von a robí veľmo pekné foto tak sa po chvíli poberám tiež von. Nacvakané ideme opäť dole kopcom. Sme zasraní od ílovitej pôdy ktorá tu je a stretávame odhodlaného kraba (dôkaz vo fotkách) ďaleko v lese na ceste niekam. Nachádzame kopu obchodov špecializovaných na všeličo vrátane paličiek. Sú tam dostať velice fajnové paličky za zhruba 210€ :-) neviem že či to má byť výstavný kus alebo sa s nimi aj smie jesť. Na stanici dávame rozhodnutie nájsť jeden budo shop pri NiJo hrade,nie sme úspešný ale nachádzame obchod s mečmi a to celkom drahými (1500€ zhruba). Kráčame ďalej nachádzame Subway s hrajúcou jazzovou muzičkou a natláčame po dnešnej výdatnej prechádzke. Zastavujem sa ešte v kimono shope, ale ceny ma celkom odradia od nákupu. Dorážame opäť uchodení a unavení ale vcelku spokojný ako sa to celé dnes vyvrbilo. Zajtra smer Hiroshima shinkansenom
Powering off
* - PMH - pocity mučivého hladu
** - JR - japanese railways
*** - Ame - "dážď"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára