štvrtok, novembra 30, 2006
Heroes - The series, skvely serial
nakolko cez nase TV a vseobecne ani satelitom nieje mozne sledovat premiery US serialov na slovensku, uchylujem sa k torrenteniu. takto som sa dostal k serialu Heroes. Je to mysteriozny (to je uplne hrozne slovo, ale LOST takto oznacuju tiez) fantasy serial o roznych ludoch z roznych kutov sveta ktori maju zvlastne schopnosti. na csfd.cz mu dali 94% tak som sa rozhodol ze si kuknem pilotny diel a uvidim. zatial som notne namotany a netrpezlivo ocakavam dalsie casti. a coze su to zatial za ludia s ktorymi sme sa zatial stretli? Mohinder Suresh (genetik), Claire Bennet (neznicitelna), D. L. Hawkins (prechadza cez pevne objekty), Eden Mc. Cain (ma Hlas! - ten benegeseritsky z Duny), Isaac Mendez (maliar buducnosti), Hiro Nakamura (teleporter v case a priestore), Matt Parkman (telepat - ale iba pocuva myslienky), Nathan Petrelli (lietajuci politik), Peter Petrelli (kopiruje schopnosti ludi nablizku), Sylar (tento sa konecne odhali az v 10-tej casti), Micah Sanders (velmi inteligentny a opravar elektroniky) a nakoniec Niki Sanders (rozdelena osobnost pricom ta zla cast je celkom drsna).
Homo sapiens Gurmanus
Pri rannom RRSeni sa mi na lupe vylupol clanok o cene kristalova lupa. a na nej opat zopar spravnych liniek ktore som si poctivo prisyslil do RSS citacky. no a tou ktora ma uputala najviac je linka na Uzasne vonavy, stavnaty a chrumkavy zapisnik pana Cuketku. je mozne ze niekto ho pozna dlhsi cas, ale ja som sa zacital az pred par dnami. Pana Cuketku proste zeriem :-)
utorok, novembra 28, 2006
piatok, novembra 24, 2006
Aeron Kreslo - ergonomicke kreslo vladcu sveta
nasiel som nasledovnika mojej skromnej otocnej stolicky pri pocitaci. preco ale stoji 24000? kua ale ja to chceeeeeem. pripadne jednu ktora sa vola emotion a je zo slovenska. stoji tolko co aeron.
Turkmensky Alabai - 65 kilogramove teliatko
inak sa nazvat taky pes neda nazvat. ma skoro jeden rok (cize v podstate je to mlady havo) vysku okolo 60 cm a vahu onych spominanych 65 Kg. turkmensky alabai (alebo vraj vseobecnejsie oznacenie stredoazijsky ovciak). na pocudovanie celkom chytry havino. mam ho zhruba na mesiac lebo brat ide prec. doniesol k nemu 40 Kg potravy, vraj by to malo stacit. take granulove volaco. budu vraj nepotrebuje, ma rad zimu (ja len spoza okna). dnes som s nim bol na prechadzke a havo viac menej urcoval smer chodze. a to nie som ziadna padavka :-) fotoze doplnim.
štvrtok, novembra 23, 2006
Google adsense podruhy krat
Rozhodol som sa na podnet kolegu trocha sa povrtat v Google Adsense. tak som zmenil miesto baneriku z vrchu na pravu stranu. moj total earnings sa zatial rovnaju krasnemu jednemu centu :-) takze ked budem poriadne klikat mozno sa mi podari za 10 rokov nazhromazdit prvych 100 USD na vyplatenie seku.
update: iii bistu uz mam zarobene 0.34 dolara :-) ... zaujimave. len neviem preco sa mi tu doma nezobrazuje ziadna reklama. zeby sa vyberala nova reklama ? ...
update: iii bistu uz mam zarobene 0.34 dolara :-) ... zaujimave. len neviem preco sa mi tu doma nezobrazuje ziadna reklama. zeby sa vyberala nova reklama ? ...
utorok, novembra 21, 2006
Uzivatelske styly pre firefox
co to je? prisposobenie si akejkolvek stranky pomocou CSS za pomoci rozsirenia Stylish pre firefox. na stranke userstyles.org si uz len staci vybrat prihodny styl ktory sa paci, pripadne ked je clovek schopny tak si spravi aj vlastne (no ja to niesom). zo vsetkych ma oslovil modry google, tmavosede videos a images (tiez google) a tmavy youtube. plus rozne vychytavky ako fluidny digg a ine.
piatok, novembra 10, 2006
Fotoblog @ pravda
Fotoblog alebo Flog ako ho na pravde nazvali sa mi celkom pozdava. az na par vynimiek samozrejme. 99% ludi ktori nan prispeli doteraz svojimi fotkami (vratane mna) nema ani tusenia co za fotky tam mam vlastne davat. aktualne situacie nejake ? fotky sice nie spravodajske ale zato ohurujuce svojou kompoziciou? co vlastne? co vlastne ocakavaju? velmi nejasne. ale IMHO pojde asi o tie spravodajske. tak sa budem snazit polepsit :-)
Buracka, stahovka & fotoblog
viem ze som uz dlho nic nepisal, ale akosi sa mi casu nedostavalo na nejake blogovanie. a pravdu povediac ani sa mi velmi nechcelo. lenivost ma premohla. najzaujimavejsou udalostou je urcite buchnutie mojho auta (strucne -> BA avion -> parkovisko -> obiehanie typka ktory ide na parkovacie miesto -> pocas mojho obiehania zaradil spiatocku a s kludom anglicana do mna nacuval). dalsou zaujimavou vecou bolo stahovanie serverovne. z jedneho poschodia na druhe plus zvaranie optiky. v poslednej dobe sa snazim zabavat so starou osmickovou kamerou aby som bol pripraveny na decembroveho Grigara (Okna vesmiru dokoran). a este som si spravil fotoblog na pravde. mozno z toho budu aj kese volake (heh mozem akorat tak dufat).
utorok, septembra 26, 2006
Pravda = Radio Jerevan?
Zaujimavy clanok sa nam objavil v internetovej verzii dennika Pravda. Vraj Cina vytvorila novy internetovy protokol. Reku eeeeej bistu to uz musi byt ina vec. i zacal som citat. a cim viac som cital, tym vacsi usmev sa mi zacal zjavovat na tvari. pred tym usmevom to vsak bol iba nemy uzas. aby som uviedol veci na pravu mieru zapisal som takuto vec do diskusie (tu uvediem aj link na wikipediu z ktorej som cerpal info):
Od internetoveho dennika formatu pravdy som cakal trocha viac. nie omnoho viac, ale aspon preskumanie zdroja. relevantnejsie informacie o Cinskom hromadnom prechode na protokol IPv6 mozete najst napriklad na www.cio.com alebo v inom kontexte u Frantiska Fuku.
"IPv6 urcite nieje novym protokolom. vznikol v roku 1994 (8 rokov! - to este pravda asi nechyrovala o nejakom internetovom vydani) a urcite ho nevymysleli cinania (boli to pani Steve Deering a Craig Mudge z Xeroxu) :-) tiez mam vyhrady k k zvyseniu rychlosti. rychlost sa zmenou protokolu nezvysi. zvysi sa iba pocet volne dostupnych adries ktory nieje neobmedzeny ale iba straaaaaaasne velky (konkretne 4.3×10 na 9 adries). pripada mi to ako keby niekto v pravde nieco zacul informaciu, ale minimalne od tretieho zdroja a zapisal si z takejto komunikacie utrzky rozhovoru dvoch ludi."
pondelok, septembra 25, 2006
Wallpaperova lienka
Lienka sedembodkova wallpaperova nafotena na zadnom narazniku auta mojho . kto by nahodou chcel vo vacsom rozlisku nech sa ozve . dodam bez zbytocnych reci :-)
Suzuki SX4 - 1,6 4x4
Cha. Takze brat nakoniec zamenil staru fabiu za novu karu. konkretne Suzuki SX4. mal som tu cest urobit kratky test ride, ze aky je to pocit.
Auto sa urcite pozdava. Nasleduje kratky suhrn pocitov zo zhruba 30 minutoveho osahavania. 1,6 motor slape celkom ok (vraj 108 koni podla papierov). auto mi pripada o dost hlucnejsie ako moj Hyundai maly pri 140km/h, ale dalo by sa to ospravedlnit ako pneumatikami tak aj tym ze SUV asi velmi aerodynamicke nieje. kedze cestovna rychlost sa bude aj tak pohybovat na urovni 110-120 km/h tak hluk az taky nebude. tiez som si vsimol ze vyrobcovia zacinaju konecne pracovat s bezklucovymi rieseniami. to znamena ze na nastartovanie auta nieje potrebne zasuvat kluc do spinacej skrinky. staci ho mat v kabine. po vzdialeni sa mimo kabinu nieje mozne ani nastartovat ani zamknut. toto som sice uz zazil na Toyote Prius, ale potesi ze sa s tymto zacinaju zaoberat aj pre normalny lud.
Ovladanie radia aj na volante v standartnej vybave, tak isto ako spotrebometer, ktory vsak nevie nic ine ako aktualnu spotrebu, co ma celkom zarazilo. vraj sa neda ani doprogramovat (co sa mne az tak nezda). klima je automaticka (to znamena ze drzi stupne celziove pevne v rukach). z tych marketingovych plusov je treba spomenut onu 19 cm svetlu vysku. s tym uz sa da naozaj vybehnut aj do lesa pomaly. ovladanie 4x4 je zalezitostou jednoducheho prepinaca umiestneneho vedla rucnej brzdy. nastavenia su tri: bud dvojkolka, kvazi stvorkolka (dynamicke presuvanie vykonu podla potreby) a stvorkolka natvrdo ale len do 60 km/hod. spotreba priemerna namerana jest vraj 7,2 l/100km pri kombinovanej jazde (mesto vs. dialnica). vyborna vec je aj vyssi posed charakterizovatelny skratene ako prehlad nad situaciou. sedadla su tvrdsie co mne osobne celkom vyhovuje. potesil taktiez odkladaci pristor na flasu integrovany do dvier. kufor pristupny velmi dobre a hlavne priestranny. zamykatelny takym malym cudlikom zvonku po dvojitom stlaceni (toto je aj na dverach). proste kara do pohody i nepohody. uz sa tesim na zimu ked dufam ze nalomim brachu na nejaky testik parkoviskovy snehovo-ladovy.
Auto sa urcite pozdava. Nasleduje kratky suhrn pocitov zo zhruba 30 minutoveho osahavania. 1,6 motor slape celkom ok (vraj 108 koni podla papierov). auto mi pripada o dost hlucnejsie ako moj Hyundai maly pri 140km/h, ale dalo by sa to ospravedlnit ako pneumatikami tak aj tym ze SUV asi velmi aerodynamicke nieje. kedze cestovna rychlost sa bude aj tak pohybovat na urovni 110-120 km/h tak hluk az taky nebude. tiez som si vsimol ze vyrobcovia zacinaju konecne pracovat s bezklucovymi rieseniami. to znamena ze na nastartovanie auta nieje potrebne zasuvat kluc do spinacej skrinky. staci ho mat v kabine. po vzdialeni sa mimo kabinu nieje mozne ani nastartovat ani zamknut. toto som sice uz zazil na Toyote Prius, ale potesi ze sa s tymto zacinaju zaoberat aj pre normalny lud.
Ovladanie radia aj na volante v standartnej vybave, tak isto ako spotrebometer, ktory vsak nevie nic ine ako aktualnu spotrebu, co ma celkom zarazilo. vraj sa neda ani doprogramovat (co sa mne az tak nezda). klima je automaticka (to znamena ze drzi stupne celziove pevne v rukach). z tych marketingovych plusov je treba spomenut onu 19 cm svetlu vysku. s tym uz sa da naozaj vybehnut aj do lesa pomaly. ovladanie 4x4 je zalezitostou jednoducheho prepinaca umiestneneho vedla rucnej brzdy. nastavenia su tri: bud dvojkolka, kvazi stvorkolka (dynamicke presuvanie vykonu podla potreby) a stvorkolka natvrdo ale len do 60 km/hod. spotreba priemerna namerana jest vraj 7,2 l/100km pri kombinovanej jazde (mesto vs. dialnica). vyborna vec je aj vyssi posed charakterizovatelny skratene ako prehlad nad situaciou. sedadla su tvrdsie co mne osobne celkom vyhovuje. potesil taktiez odkladaci pristor na flasu integrovany do dvier. kufor pristupny velmi dobre a hlavne priestranny. zamykatelny takym malym cudlikom zvonku po dvojitom stlaceni (toto je aj na dverach). proste kara do pohody i nepohody. uz sa tesim na zimu ked dufam ze nalomim brachu na nejaky testik parkoviskovy snehovo-ladovy.
piatok, septembra 22, 2006
Myty o linuxovom desktope
Je mozme ze o linuxe ste este nic nepoculi. mozno mate instalnute windows alebo (velmi nepravdepodobne) Mac OS X a necitate techno novinky. pouzivate na vyhladavanie google ale ten nema napisane "Powered by Linux" tak isto ani DNS servery ktore na linuxe bezia vam nehovoria "Tento preklad IP adresy vam poskytol linuxovy DNS server". Je dokonca velmi pravdepodobne (ano, dokonca ak citate tento clanok), ze doma ani v praci nemate nainstalovany linuxovy notebook alebo stolny pocitac. obchod s desktopovymi operacnymi systemami ma pevne v rukach Microsoft.
Tak preco vlastne nemate na svojom pocitaci nainstalovany linux? Preco sa linux este stale nestal siroko rozsirenym OS, ale stale je povazovany za operacny system pre pocitacovych nadsencov?
Mytus o linuxovom desktope
Kazdy rok a to niekolko krat je pocut, ze prave nastala doba linuxu a teraz je pravy cas na zmenu. Zatial sa vsetci mylia.
Linuxovy OS je vlastne mnoztvo distribucii v roznych verziach s roznymi vyvojovymi cyklami, ktore su volne dostupne na internete. Na rozdiel od microsoftieho windowsu alebo Mac OS ktore maju niekolkorocny stabilny vyvojovy cyklus. linuxove distribucie maju spolocne iba jadro (kernel). V skutocnosti existuje niekolko stovak linuxovych systemov ktore su urcene pre desktopove pouzitie (mimo serverovych alebo urcenych pre embeded zariadenia. napr. mobilne telefony) ktore prezivaju rapidny vyvoj. Napriklad Ubuntu, momentalne jedno z najpopularnejsich linuxovych distier, vychadza v novej verzii kazdych sest mesiacov. Windows na druhej strane vychadza v novej verzii kazde tri az sest rokov.
Vdaka tymto rychlym vydavaniam novych verzi si mnoho ludi, ktori propaguju linux mysli, ze vacsina ludi pouziva Windows len koli tomu ze este na linuxe nieje nejaka ficura ktoru prave oni potrebuju a cakaju len na to kedy vyjde to prave distro a potom si okamzite stiahnu z netu ISO image, napalia na CD a hor sa instalovat, konfigurovat a pouzivat ich krasny linuxovy desktop (ak neviete co je to ISO image pripadne co je to operacny system, prave ste pochopili ze normalny ludia si nenainstaluju linux nech ma akokolvek vela novych a skvelych ficur.
Co vlastne drzi linux v pozadi?
Mnoho ludi v diskusiach si mysli ze linux nieje rozsirenejsi koli nedostatku komercnych hier, nedostatku komercnych aplikacii, malo lahko instalovatelnych a ziskatelnych ovladacov pre hardver, vela rozdielnych sposobov instalacie softveru, mnozstvo vyzorov, malo klikatelnych nastaveni pre niektore ulohy, ze je malo "user friendly" a ma zly marketing. Toto nieje uplny zoznam kritik proti linuxovym distram, ale len tie ktore sa najcastejsie objavuju v diskusiach preco linux nieje na desktopoch skoro vidiet.
Na to aby sme mohli aspon troska posudit ci linux je pripraveny na desktop alebo nie, co to znamena pouzivat linux na desktope, je potrebne o nom nieco vediet a tym padom aj vyskusat ci moze dosiahnut majoritu v pouzivani a pripadne zistit preco sa nevie presadit.
Moja linuxova skusenost
In the begining there was a DOS and for a time it was good. Par rokov na to som sa dostal k win 95 (disketova verzia). pocas prvych troch dni som stihol sformatovat disk. zdalo sa mi cudne ze mi naskocil iba akysi prikazovy riadok. V tychto temnych dobach pocitacovej historie (len si to predstavte BEZ internetu) sa mi dostalo do ruk CD topper. onehda s REDHAT linuxom vo verzii 4.2 (aspon myslim). proste to bolo davno. po sformatovani jednej diskety na boot/instalacnu, chvilkovom laborovani v sheli som si zrusil MBR na disku. v tej chvili mi bolo jasne ze ja a linux tak skoro kamarati nebudeme. nuz som dlhy cas pouzival win95. potom win98, win milenium (velmi kratko), windows NT 4.0 (workstation, server), 2000 (profesional, server). som proste odchovanec microsoftu. ale opat prisla chvila vyskusat linux. tak som chvilku laboroval a opat skusil cerveny klobuk. tentokrat uz s KDE. ale opat som narazil na veci ktore mi nefungovali (zvuk, grafika bola divna, a vobec som nepoznal softver). ale bolo to omnoho lepsie ako prva skusenost. asi po dvoch rokoch som sa dopocul o FEDORA CORE. Distribucia (vo verzii 3) mala byt urcena pre slabsie linuxovo nadanych a vraj mala mat dobru detekciu hardveru. tak som skusil. opat zlepsenie. tentokrat uz som si pozistoval aj ake softy su pod linuxom a co vlastne mozem ocakavat. vsetko to bolo mile a krasne ale. zase to ale. video bolo biedne a to som mal uz ATI radeon 9600 XT. Vo windows bez problemov ale pod linuxom? strasne. az neskor som sa dozvedel ze ATI a linux velmi k sebe v tej dobre nesli (ok nejdu ani teraz velmi, ale uz mi aspon fachaju veci) podpora v linuxe bola mizerna. medzi inym som si skusil opat REDHAT na mailovom serveri, FreeBSD (ktory potichu nazyvaju UNIX-om) na skole tak isto aj SOLARIS od Sun Microsystems (ktory mi mimochodom ucaroval viac ako BSD). ale to vsetko boli OS nainstalovane na serveroch ktore sice mali podporu desktopu (aspon SOLARIS s mocnym CDE a java desktop systemom) ale neboli urcene pre domace pouzitie. Zhruba pred pol rokom som sa dopocul o ubuntu. v tom case vo verzii 5.04 Breezy Badger. a opat som skusil. tentokrat som mal pod kapotou AMD 2500 XP a GeForce 6800. instalacia sa zadarila na prvy krat a kedze uz bol aj internet tak som si dokonca nasiel aj krasne navody na vsetko co som potreboval. proste linuxovy raj. aspon pre mna. instalacia softveru rychla a jednoducha. detekcia hardveru vyborna. uzivatelsky prijemne. viac menej blbuvzdorne. takze momentalne lavorujem v dual boote medzi win XP a ubuntu. a skusam co mi viac vyhovuje. este mam samozrejme problemy uz so spominanymi hrami alebo MS Office (koli praci kde sa pouziva exchange server) ale uz je to kus dobreho softu. chyba mi uz len maly krok na to aby som sa stal konvertitom :-)
Ake poucenie si z tohto mozme zobrat?
Z mnohych veci si spominam hlavne na pociatocne problemy s linuxom akymi boli napr. vybratie spravneho distra, jeho instalacia, particiovanie diskov, vyber softveru. potom to bolo hladanie dokumentacie k programom, ako ich pouzivat, zvyknut si na ine myslenie (hlavne na jeden program - jedna funkcia). Uplna migracia na linux v mojom pripade je uz celkom pravdepodobna ale este nie ista. koli zopar softverom este stale musim zostat na windows. ale existovat na linuxe sa uz da. Ake su teda vyhody linuxoveho distra na domacom pocitaci:
Ak sa spytate ludi ktori presli z win na linux co bolo pre nich najvacsou prekazkou povedia vam mnozstvo roznych veci. Niekto sa moze stazovat na rozbehnutie tlaciarne, iny zase nemoze rozbehnut poriadne rozlisenie na svojom sirokouhlom notebooku (moj pripad). niekto dalsi sa moze stazovat na nedostatok komercnych hier pre linux (co uz teraz nieje az take pravdive tvrdenie).
Kazdy z tych ktory tvrdia ze teraz bude "rok linuxu" si mysli ze prave toto su prekazky ktore treba prekonat a kazda nova distribucia fedory, suse, ubuntu sa im snazi potvrdit ze teraz vsetci windows advanced useri prejdu na nejake fajne distro.
No a tu sa nam zacina lamat tento mytus.
Ex windows uzivatelia sice tvoria majoritu uzivatelov linuxu ale netvoria majoritu uzivatelov windows a uzivatelov pocitacov. u mna doma som jediny admin a zaroven pokrocily uzivatel vobec. este mozem priratat ako pokrocileho mojho brata, ale to je vsetko. teraz si vezmite ze tych par pokrocilych uzivatelov ktorych poznam (bracho plus zopar kamosov) nikdy neskusalo instalovat linux (ach Dance skusil a uz ho aj odinstaloval lebo Everquest II). Musi existovat nieco ine co brzdi ostatnych uzivatelov od prechodu na linux. barierou nieje dualboot (je celkom lahko ho nakonfigurovat), tak isto nieje barierou mnozstvo distribucii, ani ziskanie ISO imagu a jeho spravne napalenie a tak isto to ze GIMP ma o dve funkcie menej ako Photoshop.
Na to aby sme pochopili preco si masy ludi neinstaluju linux na svoj pocitac musime preskumat preco maju vlastne windows a zbavit mytov niektore z tvrdeni "Linux nie je pripraveny na Desktop" ktoru by sme mohli samozrejme aplikovat aj na MAC ale nikto netvrdi ze Apple nie je pripraveny na desktop ze ano :-)
Preco si vyberaju Windows?
Nuz, odpoved je jasna. Ludia si windows nevyberaju. S drobnymi vynimkami mozem prehlasit ze vsetci ludia ktori pouzivaju windows ho pouzivali vzdy (zotrvacnost), alebo si nemozu dovolit kupit Apple (ich hardware je naozaj hnusne drahy) a pretoze PC ktore si kupia ma nainstalovane windows.
Kupit pocitac s uz nainstalovanym a skonfigurovanym operacnym systemom tvori pravdepodobne najvacsiu prekazku v adopcii linuxu. Nemusite sa zaoberat distribuciou ktoru nainstalovat lebo pouzivate tu ktora bola na pocitaci. nemusite sa zaoberat stahovanim ISO imagu a napalovanim, nastavenim rozlisenia a inymi vecami pretoze tieto zalezitosti uz vyriesili HP, DELL, Sony a iny vyrobcovia PC a notebookov takze tieto potom uz len funguju tak ako maju. a kedze najviac ludi si kupi PC s predinstalovanym windowsom a ich priatelia a znamy si tiez kupia preinstalovane PC s Win a to znamena ze nemaju pocit potreby nieco zmenit. Nakoniec ked mate PC s Win a zhuka sa vam kamos vam s velkou pravdepodobnostou povie: "Neznasam ked sa mi to stane." ale ked mate PC s linuxom a zhuka sa pravdepodobne povie: "Linux asi nie je prilis stabilny." Spolu s tymto sucitom vo windows sa vam pravdepodobne dostane pomoci v style: "Neznasam ked sa mi to stalo ... ale skusil si nieco taketo? ..." pricom v pripade linuxu vam zostane iba: "Linux asi nieje prilis stabilny."
Windows sa tiez nachadza v zaujme verejnosti. Systemove poziadavky su najcastejsie pisane pre windows. vsetky zariadenia ktore si kupujete maju znacku "Designed for Windows". Toto je to preco si ludia "vyberaju" win. Oni si ho vlastne nevyberaju oni ho dostanu na podnose. je totiz uplne vsade.
Pouzitelnost je dolezita
Existuje vela chybnych koncepcii v pouzitelnosti operacnych systemov. Po prve, intuitivne rozhranie je sice krasna vec ale je prilis precenovana. Nie je velmi inteligentne ist cez start menu koli vypinaniu pocitaca, ale win uzivatelia si na to rychlo zvykli. tak isto nie je normalne chytit ikonu USB kluca a hodit ju do kosa za ucelom odpojenia od systemu, ale Mac uzivatelia su na to zvyknuty. Kazdy operacny system ma svoje zvlastnosti.
Instalacia softveru je v linuxe velmi jednoducha pokial sa drzite centralizovanej databazy balickov (ktora obsahuje plne priehrstia softveru). ale ak mate zvlastne potreby, pripadne potrebujete najnovsie verzie programov musite skompilovat aplikacie zo zdroja, co uz je dost daleko od zamerania mnohych aj sikovnejsich uzivatelov.
Jednou z ciest ako toto napravit, kedze univerzalny typ instalacie sa urcite nestane masovo pouzivanym uz len z principu, je distribucia ktora sa stane casom tak rozsirenou ze by bolo hlupostou nevytvorit pre tuto distribuciu binarny balik. tym padom ziskame "de facto" univerzalny instalator. Inak zostaneme pri jednoduchej instalacii programov z repozitara a zlozitej instalacii ostatnych programov.
Tak v com je teda rozdiel?
Nuz, urcite nebude na skodu pre distribucie zlepsit kvalitu ich softveru. Lepsia pouzitelnost je dobra vec, tak isto ako graficke rozhrania pre rozne ulohy. Nebude zalezat na tom ako jednoduchu spravite instalaciu Linuxoveho systemu, kedze vacsina uzivatelov si system neinstaluje. Vacsina uzivatelov nikdy nepouzije CD na obnovu systemu ani nebude instalovat system samotny. Preco by si mali nainstalovat neznamy operacny system na svoj pocitac?
Existuju mali predajcovia ktory predavaju predinstalovane linuxove systemy (na slovensku napriklad Shark computers). Klucom na pretlacenie linuxu do desktopu vacsiny uzivatelov je podpora tychto firiem. Nanestastie, mnohy uzivatelia linuxu preferuju vystavbu vlastneho pocitaca a instalaciu operacneho systemu nimi samotnymi. Samozrejme nebudu sice platit "Microsoftiu dan" ale takisto sa nedostane informacia predajcom "Robite dobru vec, len tak dalej."
Peniaze v pocitacovom svete rozhoduju, tak ako v kazdom obchode. Ak bude linux videny ako zarobkova cinnost, firmy budu predavat linuxove desktopy. Ak bude videny iba ako cierna diera pretoze uzivatelia linuxu si budu instalovat ich systemy aj tak samotny, potom bude windows stale dominovat na desktopovom trhu.
Takisto, ak pouzivatelia linuxu chcu viac podpory od vyrobcov hardveru, mali by tymto dat vediet ze su ochotny utratit svoje peniaze a aj ich utratia za vyrobky ktore maju podporu ovladacov v linuxe (alebo uvolnia zdrojovy kod ovladacov pre linuxovych vyvojarov). Nieco ako: "Vas vyrobok je naozaj skvely, ale bohuzial nieje kompatibilny s mojim linuxovym systemom, tak som sa rozhodol pre podobny produkt vasho konkurenta. Dufam ze uvazujete o spristupneni ovladacov pre linuxovych vyvojarov, pretoze by som si rad kupil vase vyroboky v buducnosti." Ukazte im kopiu vasej uctenky ak predpokladate ze to zavazi.
Co dalsieho mozme medzicasom urobit?
Ano, vyzera to ako vyborny plan, z desiatok tisic uzivatelov ubuntu for je iba zopar tych ktori si v skutocnosti kupili pocitace s predinstalovanym linuxom. Vacsina preferuje kupu ich pocitaca ako skladacku pripadne ako pocitac bez operacneho systemu.
takze co dalsieho mozme spravit?
Uzivatelia niesu jediny kto propaguje desktopovy linux. Firmy ako Red Hat a Novell propaguju podnikove verzie linuxu. Linspire sa zameral na skoly. Medzitym, MIT pracuje na projekte OLPC (One Laptop Per Child).
Moj odhad je ze nikdy nenastane "Rok Linuxu". Toto je mytus v ktorom v jeden rok uzivatelia windowsu ktori nikdy predtym o linuxe nepoculi si zrazu uvedomia ze vsetky problemy s pouzitelnostou a kompatibilitou boli rozriesene nejakou distribuciou X a okamzite si zacnu instalovat linux. Toto sa urcite nestane.
Dalsim z mytov je ze ked Microsoft prestane podporovat starsie verzie windowsu, tito uzivatelia si v masivnych poctoch preinstaluju systemy na linux namiesto instalacie novej verzie windows. Pravdou je ze uzivatelia windows 98 bud zostali na win 98 bez bezpecnostnych aktualizacii, alebo si kupili (pripadne upiratili) windows XP a nainstalovali tu. pripadne si kupili novy pocitac s predinstalovanym windows XP. Nebol ziadny rapidny prechod ludi na linux po zastaveni podpory pre win95. nieje ziadny dovod ani teraz.
Zaver
Samozrejme, vzdy budu existovat stary uzivatelia linuxu, ktori sa nestaraju. Preco toto citali az potialto je mimo mojho chapania. Ak sa nestarate, robte si co chcete. Necitajte toto.
Su dve (niekedy prepojene) myslienkove skoly v Ja-sa-nestaram pristupe.
Prvym taborom je skupina uzivatelov ktori tvrdia ze linux je ok tak ako je a pomaly sa stane coraz viacej popularnym (tak ako sa to deje teraz). Nie je potreba nieco nahanat.
Druha skupina tiez hovori ze linux je ok tak ako je a zaroven su radi ze linux ma menej uzivatelov pretoze je tym padom menej nekompetentnych a nevzdelanych uzivatelov. Je v tom akysi duch elitarstva ze masy maju pouzivat operacny system pre masy a elita ma pouzivat operacny system pre elitu.
Nuz Linux pre elitu. Tento nazor je podla mna davno prekonany. Som sice administrator linuxuov v praci a na svojej masine ale niesom genius. Nemam rad programovanie. A tiez som nemal rad linuxovy shell. Ak dokazem ja nainstalovat linux, nevidim dovod preco by to nemal dokazat niekto iny. Nieje na tom nic elitarske. Moze byt vyzvou nainstalovat linux na nejaku exoticku masinku, ale instalacia a konfiguracia sa stavaju pristupne pre klikaci Ex-Windows dav ludi.
Clanok bol inspirovany a vo velkej miere prekladany zo zdroja The Linux Desktop Myth
Tak preco vlastne nemate na svojom pocitaci nainstalovany linux? Preco sa linux este stale nestal siroko rozsirenym OS, ale stale je povazovany za operacny system pre pocitacovych nadsencov?
Mytus o linuxovom desktope
Kazdy rok a to niekolko krat je pocut, ze prave nastala doba linuxu a teraz je pravy cas na zmenu. Zatial sa vsetci mylia.
Linuxovy OS je vlastne mnoztvo distribucii v roznych verziach s roznymi vyvojovymi cyklami, ktore su volne dostupne na internete. Na rozdiel od microsoftieho windowsu alebo Mac OS ktore maju niekolkorocny stabilny vyvojovy cyklus. linuxove distribucie maju spolocne iba jadro (kernel). V skutocnosti existuje niekolko stovak linuxovych systemov ktore su urcene pre desktopove pouzitie (mimo serverovych alebo urcenych pre embeded zariadenia. napr. mobilne telefony) ktore prezivaju rapidny vyvoj. Napriklad Ubuntu, momentalne jedno z najpopularnejsich linuxovych distier, vychadza v novej verzii kazdych sest mesiacov. Windows na druhej strane vychadza v novej verzii kazde tri az sest rokov.
Vdaka tymto rychlym vydavaniam novych verzi si mnoho ludi, ktori propaguju linux mysli, ze vacsina ludi pouziva Windows len koli tomu ze este na linuxe nieje nejaka ficura ktoru prave oni potrebuju a cakaju len na to kedy vyjde to prave distro a potom si okamzite stiahnu z netu ISO image, napalia na CD a hor sa instalovat, konfigurovat a pouzivat ich krasny linuxovy desktop (ak neviete co je to ISO image pripadne co je to operacny system, prave ste pochopili ze normalny ludia si nenainstaluju linux nech ma akokolvek vela novych a skvelych ficur.
Co vlastne drzi linux v pozadi?
Mnoho ludi v diskusiach si mysli ze linux nieje rozsirenejsi koli nedostatku komercnych hier, nedostatku komercnych aplikacii, malo lahko instalovatelnych a ziskatelnych ovladacov pre hardver, vela rozdielnych sposobov instalacie softveru, mnozstvo vyzorov, malo klikatelnych nastaveni pre niektore ulohy, ze je malo "user friendly" a ma zly marketing. Toto nieje uplny zoznam kritik proti linuxovym distram, ale len tie ktore sa najcastejsie objavuju v diskusiach preco linux nieje na desktopoch skoro vidiet.
Na to aby sme mohli aspon troska posudit ci linux je pripraveny na desktop alebo nie, co to znamena pouzivat linux na desktope, je potrebne o nom nieco vediet a tym padom aj vyskusat ci moze dosiahnut majoritu v pouzivani a pripadne zistit preco sa nevie presadit.
Moja linuxova skusenost
In the begining there was a DOS and for a time it was good. Par rokov na to som sa dostal k win 95 (disketova verzia). pocas prvych troch dni som stihol sformatovat disk. zdalo sa mi cudne ze mi naskocil iba akysi prikazovy riadok. V tychto temnych dobach pocitacovej historie (len si to predstavte BEZ internetu) sa mi dostalo do ruk CD topper. onehda s REDHAT linuxom vo verzii 4.2 (aspon myslim). proste to bolo davno. po sformatovani jednej diskety na boot/instalacnu, chvilkovom laborovani v sheli som si zrusil MBR na disku. v tej chvili mi bolo jasne ze ja a linux tak skoro kamarati nebudeme. nuz som dlhy cas pouzival win95. potom win98, win milenium (velmi kratko), windows NT 4.0 (workstation, server), 2000 (profesional, server). som proste odchovanec microsoftu. ale opat prisla chvila vyskusat linux. tak som chvilku laboroval a opat skusil cerveny klobuk. tentokrat uz s KDE. ale opat som narazil na veci ktore mi nefungovali (zvuk, grafika bola divna, a vobec som nepoznal softver). ale bolo to omnoho lepsie ako prva skusenost. asi po dvoch rokoch som sa dopocul o FEDORA CORE. Distribucia (vo verzii 3) mala byt urcena pre slabsie linuxovo nadanych a vraj mala mat dobru detekciu hardveru. tak som skusil. opat zlepsenie. tentokrat uz som si pozistoval aj ake softy su pod linuxom a co vlastne mozem ocakavat. vsetko to bolo mile a krasne ale. zase to ale. video bolo biedne a to som mal uz ATI radeon 9600 XT. Vo windows bez problemov ale pod linuxom? strasne. az neskor som sa dozvedel ze ATI a linux velmi k sebe v tej dobre nesli (ok nejdu ani teraz velmi, ale uz mi aspon fachaju veci) podpora v linuxe bola mizerna. medzi inym som si skusil opat REDHAT na mailovom serveri, FreeBSD (ktory potichu nazyvaju UNIX-om) na skole tak isto aj SOLARIS od Sun Microsystems (ktory mi mimochodom ucaroval viac ako BSD). ale to vsetko boli OS nainstalovane na serveroch ktore sice mali podporu desktopu (aspon SOLARIS s mocnym CDE a java desktop systemom) ale neboli urcene pre domace pouzitie. Zhruba pred pol rokom som sa dopocul o ubuntu. v tom case vo verzii 5.04 Breezy Badger. a opat som skusil. tentokrat som mal pod kapotou AMD 2500 XP a GeForce 6800. instalacia sa zadarila na prvy krat a kedze uz bol aj internet tak som si dokonca nasiel aj krasne navody na vsetko co som potreboval. proste linuxovy raj. aspon pre mna. instalacia softveru rychla a jednoducha. detekcia hardveru vyborna. uzivatelsky prijemne. viac menej blbuvzdorne. takze momentalne lavorujem v dual boote medzi win XP a ubuntu. a skusam co mi viac vyhovuje. este mam samozrejme problemy uz so spominanymi hrami alebo MS Office (koli praci kde sa pouziva exchange server) ale uz je to kus dobreho softu. chyba mi uz len maly krok na to aby som sa stal konvertitom :-)
Ake poucenie si z tohto mozme zobrat?
Z mnohych veci si spominam hlavne na pociatocne problemy s linuxom akymi boli napr. vybratie spravneho distra, jeho instalacia, particiovanie diskov, vyber softveru. potom to bolo hladanie dokumentacie k programom, ako ich pouzivat, zvyknut si na ine myslenie (hlavne na jeden program - jedna funkcia). Uplna migracia na linux v mojom pripade je uz celkom pravdepodobna ale este nie ista. koli zopar softverom este stale musim zostat na windows. ale existovat na linuxe sa uz da. Ake su teda vyhody linuxoveho distra na domacom pocitaci:
- Sloboda - nemusim sa obavat straty nejakeho serioveho cisla (i ked internet je silna pomoc v hladani crackov a seriovych cisiel ze ano) vsetok softver je lahko instalovatelny a nieje problem ho instalnut na vela masin
- Menej strachu - netreba sa obavat roznych 30 dnovych testovacich verzii ktore ked si stiahnem mozu obsahovat nejaky bordel. hlavne pri programoch ktore nepoznam
- Podpora - ubuntuforum.org je tucnym mixom expertov, pokrocilych uzivatelov a novacikov ktori su ochotny pomoct. staci napisat rozumnu otazku a urcite ju zodpovedia
- Dostupnost - hlavne cenova. ked si kupujete novy pocitac pravdepodobne v nom budu instalovane win XP. ale co v pripade upgradu na Vistu? kupit novy hardware plus Vistu? v pripade ubuntu je to stiahnutie si aktualizacii z internetu alebo si zadarmo objednate cd z ich stranky
- Lahka upravitelnost - je velmi jednoduche s pomocou for upravit si distro na svoj obraz.
Ak sa spytate ludi ktori presli z win na linux co bolo pre nich najvacsou prekazkou povedia vam mnozstvo roznych veci. Niekto sa moze stazovat na rozbehnutie tlaciarne, iny zase nemoze rozbehnut poriadne rozlisenie na svojom sirokouhlom notebooku (moj pripad). niekto dalsi sa moze stazovat na nedostatok komercnych hier pre linux (co uz teraz nieje az take pravdive tvrdenie).
Kazdy z tych ktory tvrdia ze teraz bude "rok linuxu" si mysli ze prave toto su prekazky ktore treba prekonat a kazda nova distribucia fedory, suse, ubuntu sa im snazi potvrdit ze teraz vsetci windows advanced useri prejdu na nejake fajne distro.
No a tu sa nam zacina lamat tento mytus.
Ex windows uzivatelia sice tvoria majoritu uzivatelov linuxu ale netvoria majoritu uzivatelov windows a uzivatelov pocitacov. u mna doma som jediny admin a zaroven pokrocily uzivatel vobec. este mozem priratat ako pokrocileho mojho brata, ale to je vsetko. teraz si vezmite ze tych par pokrocilych uzivatelov ktorych poznam (bracho plus zopar kamosov) nikdy neskusalo instalovat linux (ach Dance skusil a uz ho aj odinstaloval lebo Everquest II). Musi existovat nieco ine co brzdi ostatnych uzivatelov od prechodu na linux. barierou nieje dualboot (je celkom lahko ho nakonfigurovat), tak isto nieje barierou mnozstvo distribucii, ani ziskanie ISO imagu a jeho spravne napalenie a tak isto to ze GIMP ma o dve funkcie menej ako Photoshop.
Na to aby sme pochopili preco si masy ludi neinstaluju linux na svoj pocitac musime preskumat preco maju vlastne windows a zbavit mytov niektore z tvrdeni "Linux nie je pripraveny na Desktop" ktoru by sme mohli samozrejme aplikovat aj na MAC ale nikto netvrdi ze Apple nie je pripraveny na desktop ze ano :-)
Preco si vyberaju Windows?
Nuz, odpoved je jasna. Ludia si windows nevyberaju. S drobnymi vynimkami mozem prehlasit ze vsetci ludia ktori pouzivaju windows ho pouzivali vzdy (zotrvacnost), alebo si nemozu dovolit kupit Apple (ich hardware je naozaj hnusne drahy) a pretoze PC ktore si kupia ma nainstalovane windows.
Kupit pocitac s uz nainstalovanym a skonfigurovanym operacnym systemom tvori pravdepodobne najvacsiu prekazku v adopcii linuxu. Nemusite sa zaoberat distribuciou ktoru nainstalovat lebo pouzivate tu ktora bola na pocitaci. nemusite sa zaoberat stahovanim ISO imagu a napalovanim, nastavenim rozlisenia a inymi vecami pretoze tieto zalezitosti uz vyriesili HP, DELL, Sony a iny vyrobcovia PC a notebookov takze tieto potom uz len funguju tak ako maju. a kedze najviac ludi si kupi PC s predinstalovanym windowsom a ich priatelia a znamy si tiez kupia preinstalovane PC s Win a to znamena ze nemaju pocit potreby nieco zmenit. Nakoniec ked mate PC s Win a zhuka sa vam kamos vam s velkou pravdepodobnostou povie: "Neznasam ked sa mi to stane." ale ked mate PC s linuxom a zhuka sa pravdepodobne povie: "Linux asi nie je prilis stabilny." Spolu s tymto sucitom vo windows sa vam pravdepodobne dostane pomoci v style: "Neznasam ked sa mi to stalo ... ale skusil si nieco taketo? ..." pricom v pripade linuxu vam zostane iba: "Linux asi nieje prilis stabilny."
Windows sa tiez nachadza v zaujme verejnosti. Systemove poziadavky su najcastejsie pisane pre windows. vsetky zariadenia ktore si kupujete maju znacku "Designed for Windows". Toto je to preco si ludia "vyberaju" win. Oni si ho vlastne nevyberaju oni ho dostanu na podnose. je totiz uplne vsade.
Pouzitelnost je dolezita
Existuje vela chybnych koncepcii v pouzitelnosti operacnych systemov. Po prve, intuitivne rozhranie je sice krasna vec ale je prilis precenovana. Nie je velmi inteligentne ist cez start menu koli vypinaniu pocitaca, ale win uzivatelia si na to rychlo zvykli. tak isto nie je normalne chytit ikonu USB kluca a hodit ju do kosa za ucelom odpojenia od systemu, ale Mac uzivatelia su na to zvyknuty. Kazdy operacny system ma svoje zvlastnosti.
Instalacia softveru je v linuxe velmi jednoducha pokial sa drzite centralizovanej databazy balickov (ktora obsahuje plne priehrstia softveru). ale ak mate zvlastne potreby, pripadne potrebujete najnovsie verzie programov musite skompilovat aplikacie zo zdroja, co uz je dost daleko od zamerania mnohych aj sikovnejsich uzivatelov.
Jednou z ciest ako toto napravit, kedze univerzalny typ instalacie sa urcite nestane masovo pouzivanym uz len z principu, je distribucia ktora sa stane casom tak rozsirenou ze by bolo hlupostou nevytvorit pre tuto distribuciu binarny balik. tym padom ziskame "de facto" univerzalny instalator. Inak zostaneme pri jednoduchej instalacii programov z repozitara a zlozitej instalacii ostatnych programov.
Tak v com je teda rozdiel?
Nuz, urcite nebude na skodu pre distribucie zlepsit kvalitu ich softveru. Lepsia pouzitelnost je dobra vec, tak isto ako graficke rozhrania pre rozne ulohy. Nebude zalezat na tom ako jednoduchu spravite instalaciu Linuxoveho systemu, kedze vacsina uzivatelov si system neinstaluje. Vacsina uzivatelov nikdy nepouzije CD na obnovu systemu ani nebude instalovat system samotny. Preco by si mali nainstalovat neznamy operacny system na svoj pocitac?
Existuju mali predajcovia ktory predavaju predinstalovane linuxove systemy (na slovensku napriklad Shark computers). Klucom na pretlacenie linuxu do desktopu vacsiny uzivatelov je podpora tychto firiem. Nanestastie, mnohy uzivatelia linuxu preferuju vystavbu vlastneho pocitaca a instalaciu operacneho systemu nimi samotnymi. Samozrejme nebudu sice platit "Microsoftiu dan" ale takisto sa nedostane informacia predajcom "Robite dobru vec, len tak dalej."
Peniaze v pocitacovom svete rozhoduju, tak ako v kazdom obchode. Ak bude linux videny ako zarobkova cinnost, firmy budu predavat linuxove desktopy. Ak bude videny iba ako cierna diera pretoze uzivatelia linuxu si budu instalovat ich systemy aj tak samotny, potom bude windows stale dominovat na desktopovom trhu.
Takisto, ak pouzivatelia linuxu chcu viac podpory od vyrobcov hardveru, mali by tymto dat vediet ze su ochotny utratit svoje peniaze a aj ich utratia za vyrobky ktore maju podporu ovladacov v linuxe (alebo uvolnia zdrojovy kod ovladacov pre linuxovych vyvojarov). Nieco ako: "Vas vyrobok je naozaj skvely, ale bohuzial nieje kompatibilny s mojim linuxovym systemom, tak som sa rozhodol pre podobny produkt vasho konkurenta. Dufam ze uvazujete o spristupneni ovladacov pre linuxovych vyvojarov, pretoze by som si rad kupil vase vyroboky v buducnosti." Ukazte im kopiu vasej uctenky ak predpokladate ze to zavazi.
Co dalsieho mozme medzicasom urobit?
Ano, vyzera to ako vyborny plan, z desiatok tisic uzivatelov ubuntu for je iba zopar tych ktori si v skutocnosti kupili pocitace s predinstalovanym linuxom. Vacsina preferuje kupu ich pocitaca ako skladacku pripadne ako pocitac bez operacneho systemu.
takze co dalsieho mozme spravit?
- Poskytnut dobru dokumentaciu. Existuju LCL (Linux compatibility lists) a cim viac budu zlepsene tym menej mysterii bude okolo toho o kupit. Bude jednoduche zistit ci tlaciaren alebo bezdrotova karta budu fungovat spolahlivo s linuxom alebo nie. Beznym predsudkom v linuxovych kruhoch je ze ludia nemaju radi volbu. Maju radi volbu, ale chcu byt informovany pred tym nez si vyberu. Velky zoznam ktory znie ako sifrovany zapis nieje volbou ale zmatkom. Zoznam s volbami, detailnym opisom a recenziami da ludom pocit informovanosti. Nechcem jednu pizzu, jedno auto, jeden film, jednu knihu. Preco by som mal chciet jeden desktop, jeden operacny system a jednu aplikaciu? Urcite to bola dokumentacia a nie softver co ma navnadilo na Ubuntu, takze netreba podcenovat hodnotu dobreho tutorialu.
- Budte mily na novych uzivatelov. Cital som historky o starych uzivateloch linuxu, ktori akurat kricali na novych uzivatelov RTFM (Read the fucking manual) namiesto skutocnej pomoci. Cast toho co spravi linuxovy desktop viac dostupny novym uzivatelom je atmosfera ktora napomaha novym uzivatelom pytat sa na otazky a nebat sa toho ze budu zosmiesneny alebo im bude vynadane namiesto pomoci. Fora Ubuntu toto ponukli a myslim ze su aj ine linuxove distribucie ktore ukazuju podobny smer.
- Prispejte niecim. Niektori novi uzivatelia linuxu ktori su frustrovany si myslia ze spravia linux lepsim tym ze sa prihlasia na fora a napisu ako "linux nieje pripraveny na desktop" alebo potrebuje zlepsit nejake funkcie. Nuz registrovanim sa na fore a poslanim zopar sprav sa linux nestane lepsim. Mozte vyplnit bug report (spravu o chybe). to je to co skutocny vyvojari citaju a na co odpovedaju. mozete prispiet vlasnym kusom softveru (ak ste programator), mozete darovat peniaze ak mate nazvys, ale taranie nezlepsi linux ani o trosku.
- Vzdelavajte a budte cestny. Uvedomte si ze linux nieje liekom na vsetko a ani nieje pre kazdeho. Kazdy by mal mat na vyber a su iste chvile ked treba ludom povedat ze linuxova distribucia pre nich teraz nieje vhodna. Su samozrejme aj chvile ked je ludom potrebne povedat ze to stoji za vyskusanie. Kazdy kto pouziva mail, surfi webom, pise dokumenty, pocuva hudbu, robi s obrazkami a dizajnuje web stranky bude s linuxom spokojny. Netreba byt prehnanym linuxovym zastancom. Treba si zapamatat ze jedna zla skusenost je poslednou skusenostou. teste sa z linuxu. ak vas ludia uvidia ze sa s pocitacom zabavate budu zvedavy: "Vyzera nejako spokojne s tym kompjutrom. Na windowsoch si spravim pracu. na linuxe tiez mozem spravit pracu ale moze to byt aspon zabavne."
Uzivatelia niesu jediny kto propaguje desktopovy linux. Firmy ako Red Hat a Novell propaguju podnikove verzie linuxu. Linspire sa zameral na skoly. Medzitym, MIT pracuje na projekte OLPC (One Laptop Per Child).
Moj odhad je ze nikdy nenastane "Rok Linuxu". Toto je mytus v ktorom v jeden rok uzivatelia windowsu ktori nikdy predtym o linuxe nepoculi si zrazu uvedomia ze vsetky problemy s pouzitelnostou a kompatibilitou boli rozriesene nejakou distribuciou X a okamzite si zacnu instalovat linux. Toto sa urcite nestane.
Dalsim z mytov je ze ked Microsoft prestane podporovat starsie verzie windowsu, tito uzivatelia si v masivnych poctoch preinstaluju systemy na linux namiesto instalacie novej verzie windows. Pravdou je ze uzivatelia windows 98 bud zostali na win 98 bez bezpecnostnych aktualizacii, alebo si kupili (pripadne upiratili) windows XP a nainstalovali tu. pripadne si kupili novy pocitac s predinstalovanym windows XP. Nebol ziadny rapidny prechod ludi na linux po zastaveni podpory pre win95. nieje ziadny dovod ani teraz.
Zaver
Samozrejme, vzdy budu existovat stary uzivatelia linuxu, ktori sa nestaraju. Preco toto citali az potialto je mimo mojho chapania. Ak sa nestarate, robte si co chcete. Necitajte toto.
Su dve (niekedy prepojene) myslienkove skoly v Ja-sa-nestaram pristupe.
Prvym taborom je skupina uzivatelov ktori tvrdia ze linux je ok tak ako je a pomaly sa stane coraz viacej popularnym (tak ako sa to deje teraz). Nie je potreba nieco nahanat.
Druha skupina tiez hovori ze linux je ok tak ako je a zaroven su radi ze linux ma menej uzivatelov pretoze je tym padom menej nekompetentnych a nevzdelanych uzivatelov. Je v tom akysi duch elitarstva ze masy maju pouzivat operacny system pre masy a elita ma pouzivat operacny system pre elitu.
Nuz Linux pre elitu. Tento nazor je podla mna davno prekonany. Som sice administrator linuxuov v praci a na svojej masine ale niesom genius. Nemam rad programovanie. A tiez som nemal rad linuxovy shell. Ak dokazem ja nainstalovat linux, nevidim dovod preco by to nemal dokazat niekto iny. Nieje na tom nic elitarske. Moze byt vyzvou nainstalovat linux na nejaku exoticku masinku, ale instalacia a konfiguracia sa stavaju pristupne pre klikaci Ex-Windows dav ludi.
Clanok bol inspirovany a vo velkej miere prekladany zo zdroja The Linux Desktop Myth
gawk; talk; date; grep; touch; unzip; strip; touch; gasp; finger; gasp; mount; fsck; more; yes; fsck; gasp; eject; umount; make clean; make mrproper; sleep
štvrtok, septembra 21, 2006
GPS Garmin Nuvi - Zabludit na SK je easy
i stalo sa co sa malo stat. podarilo sa mi zapozicat si Garmin GPS (Nuvi 310) od kamosa. a reku hned ho oskusam ze co je to zac a ako to vlastne na tom slovensku nasom malom naviguje. velkost sa mi celkom zapacila, taka akorat do ruky a ked to clovek zacapi na okno tak na LCD sa da celkom dobre pozerat.
Display kontrastny, dotykom ovladatelny a co je hlavne, cele zariadenie je intuitivne. navod som necital vobec a navigovat som bol scopny hned. k dalsim plusom patri prehravanie MP3, turisticky sprievodca, citanie audioknih, prepocitavanie kurzov, svetovy cas a kalkulacka.
to vsetko v tomtom malom zariadeni. na tomto mieste je vsak nutne poznamenat ze toto vsetko plus telefonovanie a X dalsich veci (X = pocet vsetkych softov na platformu windows mobile) mozete pouzivat na mobilnom telefone MIO 701. ale vratme sa k nasmu navigacnemu pristroju. kompletny start aj s vyhladanim satelitov je zhruba do dvoch minut, co je naozaj rychle. pozadani adresy do pristroja je mozne okamzite navigovat. samozrejme s hlasovou navigaciou. a tu sa dostavame k prvym nedostatkom ktore je mozne pricitat hlavne k nevymachrovanemu mapovemu podkladu. na kruhovych objazdoch zasadne vychadzate na prvej odbocke. soft si to akosi nevie spocitat takze pokial si to neuvedomite mozte chvilu celkom pekne bludit :-) dalsia vec je samotne navigovanie a preratavanie tras. kedze mapovy podklad nehovori o tom ci idete do kopca alebo po rovine zadanim vyhladania najkratsej trasy to moze byt celkom zaujimave. ako sa to stalo mne pri testovacom navigovani z bratislavskej SUZA do pezinka. frajersky som zadal adresu v pezinku a uz sa islo. priatel Roxon sice pozeral so zdvihnutym obocim ze kade ho to veziem ked som mohol ist podstatne lepsou cestou, ale snazil som sa mu vysvetlit ze to je v poriadku ze hadam nas dovedie kam ma. Garmin nas skutocne doviedol, ale takymi cestami akymi som v BA este nikdy v zivote nesiel, vratane pokusu navigovat ma do jednosmerky z opacnej strany. vtedy som pochopil ze najkratsia cesta sa nerovna najrychlejsej. takze som celkom slusne spoznal kopec pod slavinom. skoda ze prsalo a bolo desat hodin vecer. mozno by som si to celkom uzil. dalsiu haluz som zazil cestou do bratislavy. GPS tentokrat uz spravne nastavene na najrychlesiu trasu. na R1 za seredou si GPS zmyslelo ze by mohlo by celkom zaujimave pozriet sa do prilahlej dediny vedla cesty takze sa ma snazil navigovat cez nu a potom znova spat na cestu. druhy krat sa mi to nestalo. to ze je mapovy podklad stale nedokonaly spoznate napriklad vtedy ked vychadzate z nitry na bratislavskej ceste. tato sa podla podkladu nachadza v strede rieky. nuz neviem ako funguju mapy napriklad v takom nemecku ale podla reci ktore som viedol s ludmi vlastniacimi GPS v aute to funguje uplne bez problemov a jedine haluzenie pristroja bolo zaznamenane na SK pripadne CZ uzemi. nuz na dokonale navigovanie si budeme musiet pockat este zopar rokov. Ale aby som Garminu len nekrivdil je treba povedat ze ono spominane MIO 701 ma presne ten isty mapovy podklad. takze zhrnutie. uzitocnost pristroja: urcite uzitocny je v pripade zahranicnych ciest. na slovensku by som sa asi radsej niekoho spytal. ovladanie: vynikajuce. tuto naozaj nemam co vytknut. je v slovencine a naozaj sa neda velmi pomylit. citatelnost dotykoveho LCD na slnku som uz spominal. za tuto cenu by som skor rozmyslal nad MIO 701 pretoze stoji tolko isto a vie toho nepomerne viac. pre cloveka ktory nechce telefonovat a vyuzivat PDA je toto dobra volba. a da sa s nim krasne bludit :-)
Display kontrastny, dotykom ovladatelny a co je hlavne, cele zariadenie je intuitivne. navod som necital vobec a navigovat som bol scopny hned. k dalsim plusom patri prehravanie MP3, turisticky sprievodca, citanie audioknih, prepocitavanie kurzov, svetovy cas a kalkulacka.
to vsetko v tomtom malom zariadeni. na tomto mieste je vsak nutne poznamenat ze toto vsetko plus telefonovanie a X dalsich veci (X = pocet vsetkych softov na platformu windows mobile) mozete pouzivat na mobilnom telefone MIO 701. ale vratme sa k nasmu navigacnemu pristroju. kompletny start aj s vyhladanim satelitov je zhruba do dvoch minut, co je naozaj rychle. pozadani adresy do pristroja je mozne okamzite navigovat. samozrejme s hlasovou navigaciou. a tu sa dostavame k prvym nedostatkom ktore je mozne pricitat hlavne k nevymachrovanemu mapovemu podkladu. na kruhovych objazdoch zasadne vychadzate na prvej odbocke. soft si to akosi nevie spocitat takze pokial si to neuvedomite mozte chvilu celkom pekne bludit :-) dalsia vec je samotne navigovanie a preratavanie tras. kedze mapovy podklad nehovori o tom ci idete do kopca alebo po rovine zadanim vyhladania najkratsej trasy to moze byt celkom zaujimave. ako sa to stalo mne pri testovacom navigovani z bratislavskej SUZA do pezinka. frajersky som zadal adresu v pezinku a uz sa islo. priatel Roxon sice pozeral so zdvihnutym obocim ze kade ho to veziem ked som mohol ist podstatne lepsou cestou, ale snazil som sa mu vysvetlit ze to je v poriadku ze hadam nas dovedie kam ma. Garmin nas skutocne doviedol, ale takymi cestami akymi som v BA este nikdy v zivote nesiel, vratane pokusu navigovat ma do jednosmerky z opacnej strany. vtedy som pochopil ze najkratsia cesta sa nerovna najrychlejsej. takze som celkom slusne spoznal kopec pod slavinom. skoda ze prsalo a bolo desat hodin vecer. mozno by som si to celkom uzil. dalsiu haluz som zazil cestou do bratislavy. GPS tentokrat uz spravne nastavene na najrychlesiu trasu. na R1 za seredou si GPS zmyslelo ze by mohlo by celkom zaujimave pozriet sa do prilahlej dediny vedla cesty takze sa ma snazil navigovat cez nu a potom znova spat na cestu. druhy krat sa mi to nestalo. to ze je mapovy podklad stale nedokonaly spoznate napriklad vtedy ked vychadzate z nitry na bratislavskej ceste. tato sa podla podkladu nachadza v strede rieky. nuz neviem ako funguju mapy napriklad v takom nemecku ale podla reci ktore som viedol s ludmi vlastniacimi GPS v aute to funguje uplne bez problemov a jedine haluzenie pristroja bolo zaznamenane na SK pripadne CZ uzemi. nuz na dokonale navigovanie si budeme musiet pockat este zopar rokov. Ale aby som Garminu len nekrivdil je treba povedat ze ono spominane MIO 701 ma presne ten isty mapovy podklad. takze zhrnutie. uzitocnost pristroja: urcite uzitocny je v pripade zahranicnych ciest. na slovensku by som sa asi radsej niekoho spytal. ovladanie: vynikajuce. tuto naozaj nemam co vytknut. je v slovencine a naozaj sa neda velmi pomylit. citatelnost dotykoveho LCD na slnku som uz spominal. za tuto cenu by som skor rozmyslal nad MIO 701 pretoze stoji tolko isto a vie toho nepomerne viac. pre cloveka ktory nechce telefonovat a vyuzivat PDA je toto dobra volba. a da sa s nim krasne bludit :-)
"Na kone! Kone nemame! Tak Utekajme." - Pacho Hybsky Zbojnik
pondelok, augusta 28, 2006
Neplanovana Wi-Fi drive po Nitre
na zaciatku bol telefonat ze nech sa zastavim pre mamu v skolke na klokocine. potom sa asi pol hodinu nic nedialo a tak som vyskocil s notesom von ze ci niesu v okoli nejake tie Wi-Fi hotspoty. vykrociac z dveri MS smerom von najprv neprinieslo ocakavany vysledok. spravil som teda par krokov a uz to zacalo. netstumbler zacal hlasit 4 AP (access point). bohuzial vsetky kryptovane. po par krokoch sa situacia vylepsila na nieco taketo.
zaujalo ma hlavne AP s SSID "default" ktore davalo tusit takmer istotu pripojenia. tak som skusil. DHCP sa cinilo pretoze do par sekund som mal IP :-) este skusit ping na www.google.com , ze ci to myslia vazne s tym pripojenim a potom uz len spustit firefox, ICQ (pripadne linuxove ekvivalenty) a ine bohumile programy umoznujuce cloveku dat svetu najavo ze existuje a rad si pohovori. www.dsl.cz udavalo rychlost 1 Mbit/256 kbit, takze pravdepodobne islo o nejake mile ADSL pripojenie nechcelo sa mi skusat od akej spolocnosti. s internetom cas ubehne a preto bolo treba ist zachvilu domov. i rozhodol som sa spravit malu wi-fi jazdu. tentokrat bez lamania WEP ochrany na AP. vysledok? na to ze notebook bol v aute a isiel som predpisovou rychlostou (teda max 60 km/h - obcas aj pomalsie ked sa dalo) nezastavoval som a neskumal dalsie zdroje signalu sa mi v netstumbleri urodilo 77 AP z toho 42 nekryptovanych (ktore mohli mat samozrejme ine zabezpecenie ako uz spominany WEP). ale z niektorych nazvov uz priam srsalo: PRIPOJ SA!
nabuduce pojdem s priatelom pauliem. nakopneme GPS a budem mat viac casu. to znamena ze sa povenujeme aj kryptovanym AP a ak sa zadari tak aj mapa Nitry bude. pokusim sa tiez zistit ktore AP ponukaju free internet. i ja ho ponukam doma, ale dosah je vdaka antene na routeri slaby iba niekolko metrov mimo dom takze internetisti by museli sediet s notesom pred domom na chodniku pripadne v aute :-) .
zaujalo ma hlavne AP s SSID "default" ktore davalo tusit takmer istotu pripojenia. tak som skusil. DHCP sa cinilo pretoze do par sekund som mal IP :-) este skusit ping na www.google.com , ze ci to myslia vazne s tym pripojenim a potom uz len spustit firefox, ICQ (pripadne linuxove ekvivalenty) a ine bohumile programy umoznujuce cloveku dat svetu najavo ze existuje a rad si pohovori. www.dsl.cz udavalo rychlost 1 Mbit/256 kbit, takze pravdepodobne islo o nejake mile ADSL pripojenie nechcelo sa mi skusat od akej spolocnosti. s internetom cas ubehne a preto bolo treba ist zachvilu domov. i rozhodol som sa spravit malu wi-fi jazdu. tentokrat bez lamania WEP ochrany na AP. vysledok? na to ze notebook bol v aute a isiel som predpisovou rychlostou (teda max 60 km/h - obcas aj pomalsie ked sa dalo) nezastavoval som a neskumal dalsie zdroje signalu sa mi v netstumbleri urodilo 77 AP z toho 42 nekryptovanych (ktore mohli mat samozrejme ine zabezpecenie ako uz spominany WEP). ale z niektorych nazvov uz priam srsalo: PRIPOJ SA!
nabuduce pojdem s priatelom pauliem. nakopneme GPS a budem mat viac casu. to znamena ze sa povenujeme aj kryptovanym AP a ak sa zadari tak aj mapa Nitry bude. pokusim sa tiez zistit ktore AP ponukaju free internet. i ja ho ponukam doma, ale dosah je vdaka antene na routeri slaby iba niekolko metrov mimo dom takze internetisti by museli sediet s notesom pred domom na chodniku pripadne v aute :-) .
I do not fear computers. I fear the lack of them.
Isaac Asimov
streda, augusta 16, 2006
Darknet vs. Brightnet
v predoslom poste som sa zmienil o tzv. darknete. sieti kde je cela komunikacia kryptovana, nelogovana a netracovana. narazil som vsak na clanok a projekt o brightnete. co to je? nuz v jednoduchosti opak darknetu. Owner free filling (OFF) siet je transparentna. nic sa nekryptuje vsetko sa moze logovat. preco? lebo medzi jednotlivymi hostmi sa prenasaju iba nahodne male bloky dat, ktore su zaroven ulozene na koncovych pocitacoch. co potom s copyrightami? podla clanku sa hovori (a ja suhlasim) ze akakolvek digitalna praca sa da reprezentovat nekonecnym mnozstvom sposobov a tym padom musi existovat minimalne jeden sposob ktory nieje chraneny copyrightom. kedze medzi clenmi takejto siete sa nevymienaju digitalne prace ale len nahodne bloky dat,ktore su dostupne vsetkym a stale, tym padom odpada aj zodpovednost za prenos chraneneho materialu. vsetko to poskladanie dat sa deje na koncovom pocitaci. samotne data niesu sice ulozene na koncovom pocitaci, je ulozena opat len nahodna zmet nejakych datovych blokov, ktore su pristupne na zaklade poskytnutia URL. cize nieco ako masivny distribuovany network file system. toto vsak vyzaduje velmi rychlu siet medzi uzivatelmi. na SK podmienky bude realizovatelnost do 10 rokov (dufam) :-). proste digitalny obsah, copyrigtovany alebo nie, sa bude sirit nezavisle na moznosti a snahy ochranit tieto data pred kopirovanim.
Podrobnejsie info na wikipedii a samotnej stranke OFF projektu.
Link via Digg.com
Podrobnejsie info na wikipedii a samotnej stranke OFF projektu.
Link via Digg.com
"The net is vast and infinite." - Major Motoko Kusanagi - GITS
utorok, augusta 15, 2006
Kryptovany inet za dobry peniaz
po poslednych mesiacoch teroru od RIAA a MPAA na koncovych uzivateloch internetu sa svedska strana piratov rozhodla v spolupraci s firmou relakks spojazdnit tzv. komercny darknet. co je darknet? anonymna siet bez tracovania, logov a vobec monitorovania. za 5 EUR (zhruba 2 kila) mesacne. a samozrejme cely traffic, nielen browsenie. samozrejme odporcovia budu namietat ze teroristi a tak podobne ale ja si myslim ze kazdy ma pravo na privatne pripojenie bez moznosti sledovania od kohokolvek. podobnu sluzbu ponuka aj hysteria.sk ale vo forme shellu a proxy. co ale teraz pravdepodobne po zhabani onyxu asi nefunguje. podla poslednych vyjadreni vraj policia este nema skopirovane data. co ja viem 350 GB sa da skopnut za par hodiek vo svete dnesnych IDE diskov a co uz take SCSI. no ale este o tom pripojeni vo svedskom style. spojenie je plne kryptovane 128 bitmi a dostupne vsade. nezalezi na rychlosti. to znamena ak ma clovek 100 Mbit tak bude kryptovany. a casom slubuju aj pevne IP. nuz konecne sa zacina diat aj nieco na ochranu normalnych ludi. co sa ma kto starat do mojich dat?
streda, júla 26, 2006
95 tez ktore stoja za precitanie
preco by sa mal clovek nad niecim zamyslat? nuz preto aby sa nenudil a aby bol aj niecim prospesny. odporucam precitat 95 zakladnych myslienok geekovskych aktivistov. su sice napasovane na US realie ale v tychto casoch sedia z velmi velkej casti aj na SK prostredie. a vobec ... cloveku to nasadi chrobaka do hlavy.
link via digg.com
link via digg.com
Este zopar veci k NBU, Kyberii & Hysterii
za prve Pajkus v Radiu FM, za druhe kyberia back online & kicking, za tretie zaujimave vyroky o NBU a tak okolo. a takto to cele zacalo o 10:00 dna 20.7.2006
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)