Japonsko deň trinásty

Ranné vstávanie oddialené. Dnešný cieľ ,ostrov Myiajama. Presun na Hiroshima station, obzerám sa dokola čo by som si dal pod zub (všetko vyzerá mega lákavo keď človek ešte nejedol), ale keďže nám akorát ide vlak tak predpokladám že natlačíme po príchode. Dorážame na cieľovú stanicu krátky presun podchodom ku kompe. Keďže máme naše obľúbené a niekoľkokrát vychvaľované JR pasy máme kompu zadara. Prvé panorámy z loďky, zbadám main Tori vo vode a zatiaľ nevyzerá nejako extra ale ostrov sa celkom pozdáva na prvý i druhý pohľad. Vysadačka a začína dnešná prechádzka tam (na kopec) a zase spiatky s malými odbočkami. V prvom rade miestna turisticko predajná ulička. Badám prvé okonomiyaki, ale ešte nie som presvedčený. Míňame rozne lakocinky prichádzame k hlavnej Tori a končíme pri oranžovom chráme aj so srnkami (tieto nedobiedzajú ako v Nara). Vstup tuším 500¥ hádžem všeobecné oko a hlavne fotím tori z lepšieho uhla. Prichádzame na malé námestíčko a Couraga chytá hlad. Začíname quest for food. Vraciame sa miernou okľukou na turistickú uličku a tentokrát už neomylne vchádzam do miestnej reštiky so špecializáciou na okonomiyaki. Je to vlastne taký lokálny maglajz robený na platni. Základ je tenká vrstva riedkeho múčneho cesta, kapusta, slanina, nudle, vajce, nejaká omáčka a korenie. Celé sa to obracia aby sa to veľmi nemiešalo (hiroshimská verzia) a potom sa zacapí na tanier nakrájané na niekoľko častí aby to bolo požívateľné palicami. Kým si fotím prípravu (sedím pri bare), tetuška mi podáva nejaké hlavolamy nech sa zbytočne nenudím, nepoznal som ich obtiažnosť ale dávam ich dva do 5 minút ( hlavolamy ma bavia) tretí nestíham lebo papanica je hotová :-) zapíjam miestnym čapákom, ktorý chutí celkom fajn a pomaly natláčam. Chuť velice fajnová, šecko naporádku. Okonomiyaki approved. Vychádzam von, Courage má akési pirohy plnené mäsom a nechce prezradiť kde. Pohýňame sa smerom k lanovke a okúkame miestne obchodíky. Zakupujeme lístky a dozvedáme sa že lanovka je 8 minút od nás a 6 keď mierne pobehneme - píšu miestne tabuľky :-) tak teda zrýchlime krok a pekným lesíkom prichádzame k prvej stanici. Tech nie je síce über ako smerom na Zugspitze v nemecku, ale japonci nezaváhajú a strielajú nás smerom dohora na prestupnú stanicu. Tu už chvíľku čakáme (lanovka jazdí každých 15 minút) a po rozbehu nás očakáva výhľad par excelance turbo 8000 ++ dorážame na vrchnú stanicu, teplo udiera ale rezkým krokom sa poberáme na prvú vyhliadku. Cvakačky prvých panorám počasie praje, tešíme sa z výhľadu aký sa nám v japonsku už asi nenaskytne. Zisťujeme že sa dá ísť ešte vyššie. Asi kilometer do kopčeka, vraj 30 minút zapínam časomieru a prechádzam do bojovej rýchlosti. Míňam niekoľko turistov (konichiwaaaa) dorážam na prvú plošinu s chrámom. Chvíľu čakám a doráža aj mierne udychčaný Courage. Dávame krátku prestávku, prepnutie do fast módu, a po pár prudkých otočkách s ocitám na vrchole. Na požiadanie fotím akúsi japonskú dvojicu, sú mega šťastní.  Pobehujem po balvanoch, ale moc sa nelipcujem kôli trieslu. Pri chôdzi nebolí, ale neštandardné pohyby sú mi okamžite hlasené. Dochádza Courage liepa sa hore robí panorámy zvrchu. Fotíme čo to dá a sme všeobecne potešený. Schádzame dole zrýchleným krokom, schladzujeme sa vo vrchnej stanici, dávam kávu a dreň na paličke. Pri ceste nadol dávame reč s jedným US univerzitným učiteľom divadla. Celkom spokojný postarší týpek, ktorému cestu z troch štvrtín prepláca univerzita :-) v mestečku dávam kávu (honduras single origin, drip) v lokálnej pražiarni a veľmo si pochvaľujem. Kupujem praženú kolumbiu a som zvedavý čo to bude zač. Courage zatiaľ zistil že odliv nám sprístupnil Tori a tak sypeme na pobrežie. Nakladáme hirošimské parené mäsové buchty a kupujeme zopár vecí v obchodíkoch. Spokojný s dnešným dňom sadáme na motorovú plťku a ideme na stanicu k vláčiku, zložíme sa na hoteli a ideme do mesta stlačiť nejakú večeru. Po príchode k hotelu idem ešte otočiť hiroshimský hrad. Zopár nočných foto, skúšam dvojkilákový beh smerom k hotelu. Japka sú občas celkom prekvapený čo za západného diabla im to tu cinkoce. Trieslo evidentne nie je v poriadku :-/ ale aspoň sa trocha zadychčím. Sprcha, pevo, posteľ. 

Powering off