Dnešný plán bol vcelku jednoduchý, zhliadnuť pobrežie, najväčšieho budhu v japonsku a celkovo pochodiť Kamakuru. Quest začal prvým použitím JR pasu kde si človek pripadá ako najvačší pán až pokiaľ nezažije vlakovú tlačenicu počas Golden weeku. Kamakura je vraj veľmi obľúbená destinácia a keďže sú 4 dni voľna tak bolo zadžgané ako v autobuse v mlynskej doline. A samozrejme pristupovali ďalší. Všetci sa samozrejme rozhodli vystúpiť v Kamakure. Pokračujeme s prúdom ľudí smerom k pobrežiu. Robím panoramatické fotóze zbierame mušličky na pláži a poberáme sa ďalej v queste nájsť najväčšieho budhu v japonsku. Medzitým zastavujeme v rôznych shrinoch a križujeme nejakú lokálnu električku ktorá je pravdepodobne veľmi populárna lebo ju všetci fotia. Ukradneme jej dušu niekoľkokrát a dupeme ďalej do kopca. Zbadám automat s pivom tak reku vyskúšam zas nejaké nové. Pribieha teta a zasúva svoje ID do automatu lebo ináč pevo nebude. Dostávam celkom slušný citrónový radler, oskar pridáva ďalší. Opäť prichádzame k pobrežiu, pokukáme okolie a sypeme podľa inštrukcí tety naspak k budhovi. Dav ľudí sa zvacšuje ale stále máme dobrý výhľad :-) budha access stojí 200¥. 12 ton kovu si sedí spokojne uprostred záhrady a ľudia naokolo sú mu ukradnutý. Zisťujeme že je to vlastne mecha budha lebo vzadu ma hranaté výfuky len je akorát 800 rokov vypnutý. Pred vstupom sme ešte zhliadli odbočku k chrámu Kannon tak znova šupujeme do kopca. Cestou kupujeme "peace flute" štandardnú flutičku akorát z bambusu. Budeme môcť ľuďom vo vlaku pekne liezť na nervy. Chrám Kannon vyzerá veľmi na parádu a jetu najsamlepšejší výhľad na Kamakuru. Odchádzame naplnení osvietením a chceme skúsiť running sushi. Nachádzame reštiku ale plná a po x minútach čakania sa ideme opäť tlačiť do vlaku smerom do stredu Tokya. Suidobashi nás víta so známym zvukom "Phew - Phew" na semaforoch. Rozhodnutie padá na pizzu lebo sa nám už nikde nechce ísť. Chalaň nám lámanou angličtinou vysvetľuje akúže to vlastne majú pizzu. Skúšam prosciutto Courage nakladá štyri syry. Pizza je úplne mega aj na talianske štandardy, chalani evidentne spravili veľa koláčových grafov na tému chuť talianskej pizze a cesto a jeho miesenie.
Dopísané vo vlaku cestou do Iwamy, kde by sa malo nachádzat prvé Aikido dojo
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára