štvrtok, mája 16, 2013

Japonsko deň šestnásty

Prebudenie v mikroizbe, mikrosprcha a mikroumytie. Japonský život má aj svoje úskalia. Dnes nabiehame do Edo museum Tokyo, ktoré Courage označil ako fajnové keďže vo včerajších podvečerných hodinách stíhal okrem hladenia lístkov do Ghibli múzea ešte študovať turistických sprievodcov. Edo múzeum je ultra veľká budova o siedmych poschodiach, pričom vnútri schovali okrem iného repliku mosta, budovu divadla, kopu modelov domčekov, celého mesta, 1:1 modelov domov strednej vrstvy plus kopa dokumentov v čaji. Obrázky na obvyklom mieste ( ). PMH sa dostavilo s nečakanou silou a tak sa zastavujem v Café Riogoku Salala (šalala :-D ) a zakladám slížiky do foroty. Presúvame sa na JR stanicu najbližšiu a vďaka neprirodzene vysokým a rozmerným postavám v kimonách a šlapkách začíname tušiť že sme neďaleko sumo arény spojenej s múzeom, ktoré boli vytýčené ako zajtrajší cieľ. 

Preskakujeme z vlaku na vlak a ocitáme sa v pomerne tichej štvrti Mitaka kde sa nachádza dnešný main quest: Ghibli Museum. Tabuľky nás nenechávajú na pochybách a za kilometer aj 100m sa nachádzame pri budove múzea kde na nás číha Totoro v pokladni. Máme ešte kopu času tak sa motkáme naokolo. Nachádzam kaviareň / pražiareň a vyhlasujem čas na kávu. Courage sa ide ešte prejsť lebo nevie čo je dobré. Dávam si fajnový drip a k tomu bagetky zapečené so syrom. Oboje výborné, rohodujem sa zakúpiť si vzorky káv plus dripper s logom :-) dievka si vyhradzuje 10 minút na zabalenie. Dostávam (ako vlastne všade kde niečo kúpime) parádnu škatuľu ktorú budem musieť zlikvidovať keďže sa budem potrebovať zbaliť do lietadla. 

Dorážame ku Ghibli múzeu. Uvádzači nás navádzajú, lístok z Lawsona meníme na tri papieriky (samotná vstupenka, lístok do kina a brožúrka) a teta je veľmo prekvapená keď sa dozvie že až z ďalekého Slovenska sme merali cestu. Zákaz fotografovania platí úplne všade, čo mi je pripomenuté hneď v prvej miestnosti keďže návod na použitie múzea som nečítal. Múzeum samotné je úplne parádne, inšpirácia európou, francúzkom a ruskom! Je veľmi zrejmá a potvrdzovaná každým ďalším krokom. Celé múzeum je popretkávane rôznymi cestičkami, zákutiami a pre každého čo videl aspoň jeden film zo stále menovaného štúdia to je zážitok. Skrátim to. OKAMŽITE TAM CHOĎTE!!! Hneď jak sem dójdem nabudúce pôjdem tam zas. Exit through the gift shop, všetko originál a samozrejme patrične nacenené. Ale nikde inde tie veci asi nezoženiete. Odchádzame spokojní, nastavujeme autopilot na stanicu, ďalšia zastávka Harajuku. Tentokrát už nie kôli cosplay, ale kôli Meiji Shire ktorá sa nachádza na opačnej strane stanice. Začína nám pršať, ale to nás neodrádza a kráčame širokou cestou od tori k tori. Shrine je ako všetky ostatné. Tiché a kľudné miesto kde si môžte spokojne zatlieskať a minúť pár drobných na modlitbu keď to uznáte za vhodné. Kresťania sa majú čo učiť o časovej efektivite. Žiadne dlhé bohoslužby, keďže ktosi veľmi dávno vyryl prvý koláčový graf do hliny a tým ukázal, že ľud musí makať a nie sa zdržiavať v kostole. Ochdádzame po krátkom odpočinku na lavičke smerom k stanici. 
Courage nstoľuje quest for food. Nenamietam a po chvíli Courage nachádza running sushi, ktorým chce doplniť svoj quest list. Nemám nejako chuť, ale po chvíli sa vraciam a zasadám vedľa malej dievčičky s maminou a snaží sa ukázať veľkému gaijinovi ako sa to sushi má vlastne jesť :-) zapínam polovičnú rýchlosť a o chvíľu mám pri sebe naskladaných celkom dosť. Spokojný odchádzame za hlasného zdravenia celého personálu (zdravili tak úplne všetkých).

Stále poprchá a preto sa pomaly zberáme na hotel, ale cez Akihabaru, kde pozeráme ceny gamesiek a porovnávame s euróqpskymi cenami. Problém spočíva v čaji :-/ žiadna angličtina je pre mňa momentálne problém a tak upúšťam od akéhokoľvek nákupu. 
Krátka zastávka v Lawsone pre pevo a už kvasíme na matracoch. Courage zisťuje že sa mu páči J-rock a duševne sa pripravuje na dôstojné zastupovanie Aikido dojo Nitra v sumo aréne :-) 

Powering off

Žiadne komentáre: