piatok, mája 10, 2013

Japonsko deň desiaty

Dnešný cieľ je Nara. Ranné vstávanie bez budíku, obliecť a nalačno hopnúť na ulicu medzi polovypnutých Kyoťanov. Metrom na hlavnú stanicu krátke overenie odchodov vlakov a rýchly presun na perón 10, keďže vlak ide o 3 minúty. Naskakujeme medzi poslednými a dávame sa na nie veľmi dlhú cestu starším vláčikom. Noise cancelling funguje, hodina aj pol prechádza aj za zvukov Mobyho (Extreme ways). Výstup v Nara, hádžeme oko na staničnú mapu, treba ísť len na západ. Keďže máme skoro desať hodín a sme bez raňajok, muzikanti sa začínajú ozývať že kedy bude niečo pod zub. Kotvíme v skoro náhodne vybratom podniku a prekvapivo zisťujem že majú velice fajnovú kávu. Po preštudovaní jedálneho lístku je jasné prečo niekoľko baristov sú lokálni šampióni. Btw zdá sa že tu dosť frčí vacuum pot. Dopapáme raňajky pokračujeme smerom do kopca. Prichádzame na prvé väčšie nádvorie a už tu máme prvé jelene zatiaľ len zvedavo pokukujú že WTF ďalší turisti, ale akonáhle zakúpim originál stýl "deer cookies" zadrapávajú parožkami do nohavíc dožadujúc sa koláčika (alebo piškóty či čo to je). Pokál sú koláčiky akýkoľvek odpor je zbytočný a preto sa rýchlo zbavujem posledných a rezkým krokom pokračujeme ďalej. Po chvíli už iba čoraz viacej jeleňov a obchodíkov so suvenírmi. Prichádzame k veľmi veľkej drevenej bráne zdraviac okolité detváky po slovensky a z celej sily (TM) dúfajúc že zasejeme semä slovanstva i do týchto ďalekých ázijských krajov. Za bránou sa nachádza ešte väčší drevený chrám, ktorý je vraj najväčšou drevenou stavbou na svete. Verím im. Vnútri majú über veľkého budhu ešte vačšého ako sme videli v kamakure (ale tam bol voľne ložený v prírode). Dávame si fotografické kolečko a ideme ďalej do kopca smejúc sa na američanoch oblečených v yukate čo je niečo ako miestne tepláky na doma :-) ale chalan sa tváril masívne drsne aj s ponožkami v sandáloch. Prechádzame cez zopár chrámov, malý nákup suvenírov a padáme naspák do Kyota. Vystupujeme čosika skorej lebo chceme hodiť oko na Fushimi Inari Shrine inými slovami také tie bráničky natreté na oranžovo a je ich strašne veľa. Začíname stúpať do kopca hneď pri stanici a zastavujem sa až skoro úplne hore na kopci. Bráničky sú úplne všade a mám ich pravdepodobne dosť na celý život :-) keďže celkom seriózne popršieva zberáme sa smer hotel -> táckareň -> hotel -> kúpelka -> posteľ -> v telke ide divadlo Nō, dávame pevo aby sme to prežili.

Zajtra očakávam kľudný deň pretože bude pršať. 

Powering off

Žiadne komentáre: